Všetky pocity a emócie, ktoré máme, majú pre nás nejaký význam. Sú výsledkom evolučného vývoja. Medzi tieto pocity patria aj tie, ktoré vznikajú pri šteklení.
Existujú dva druhy šteklenia. Prvý sa volá knismesis. Tento pojem pochádza z gréckeho knismos, čo znamená svrbenie, a presne o tom tento typ šteklenia je – vyžaduje nízku úroveň stimulácie citlivých častí tela a pociťujeme ho pri jemnom dotyku alebo pohybe po našej pokožke, napr. pri prechádzaní pierkom. Nevyvoláva smiech a spôsobuje na dotknutej pokožke pocit jemnučkého šteklenia až svrbenia. Cítime ho vtedy, keď nám po pokožke prebehne hmyz, napríklad pavúk či mravec. Je to akýsi signál, že sa po nás niečo hýbe, a tak sa môžeme vyvarovať napríklad uštipnutiu. Tento typ šteklenia pociťuje aj veľa zvierat. Fenomén knismesis si vie človek vyvolať sám. Druhý typ šteklenia sa označuje gargalesis. Toto slovo tiež pochádza z gréckeho slova gargaliza, ktoré znamená poštekliť. Je to vlastne ten typ šteklenia, ktorý sa nám práve pod týmto pojmom vybaví. Spúšťa ho tvrdší kontakt s naším telom a vyvoláva smiech, no takto šteklený človek sa cíti zvláštne, diskomfortne, no zároveň sa smeje. Tento typ šteklenia účinkuje na primáty, vo výnimočných prípadoch však aj na iné druhy, napríklad na potkany. Na rozdiel od prvého typu si gargalesis človek nevie vyvolať sám, čiže človek nedokáže štekliť samého seba, okrem pošteklenia vlastným jazykom, keď si ním prejdeme po hornom podnebí. Hoci je niekto šteklivý väčšmi ako iný, všetci sme štekliví na približne rovnakých miestach – na krku, v podpazuší, na bruchu, no najmä na chodidlách. Pod kožou sa nachádzajú malé nervové spojenia, ktoré upozorňujú mozog na dotyky, ale zároveň aj na teplotné rozdiely, takže napríklad pri popálení prudko odtiahneme ohrozenú časť tela od zdroja. Príčinou rozdielnej dráždivosti je skutočnosť, že hmatové receptory nie sú po tele rozmiestnené rovnomerne, ale v zhlukoch. Pretože nervy zapojené do prenosu ľahkého dotyku a svrbenia (knismesis) sa líšia od nervov, ktoré prenášajú ťažký dotyk, tlak a vibrácie (gargalesis), je možné, že rozdiel v pocitoch produkovaných týmito dvoma typmi šteklenia je spôsobený relatívnym pomerom pocitu svrbenia v porovnaní s dotykom. Najpravdepodobnejší význam šteklivosti spočíva v tom, že pravdepodobne ide o evolučný mechanizmus, ktorý nás vedie k podvedomému chráneniu najcitlivejších a najzraniteľnejších miest.
R, foto Fotky&Foto/Alla Serebrina