Vedci, výskumníci, ale aj široká verejnosť každoročne s napätím očakávajú výsledky udeľovania Nobelových cien. Mesiac pred nimi sa však odovzdávajú tzv. Ig Nobelove ceny. Aké sú to ceny a za čo sa udeľujú?
S nápadom udeľovať Ig Nobelove ceny prišiel Marc Abrahams, spoluzakladateľ amerického časopisu Annals of Improbable Research (Kronika podivného výskumu). Ig Nobelove ceny sú venované fiktívnemu bratovi slávneho Alfreda Nobela – Ignácovi Nobelovi. Názov Ig Nobel prize je zároveň slovnou hračkou. Anglické slovíčko ignoble, ktoré sa vyslovuje podobne ako názov ceny [ɪɡˈnəʊ.bl̩], znamená v preklade hanebný, potupný, neurodzený. Aby pri odovzdávaní cien nedochádzalo k zámene významov, používa sa len výslovnosť mena Nobel s prízvukom na poslednej slabike [ɪɡnoʊˈbɛl]. Prvé Ig Nobelove ceny sa udeľovali už v roku 1991, a to za objavy či vedeckovýskumné práce, ktoré sa nedajú, alebo by sa nemali opakovať. Neskôr sa definícia ceny pozmenila na ocenenie objavov, ktoré majú ľudí najprv rozosmiať a potom ich donútia zamyslieť sa.
Nielen paródia
Cieľom je poukázať na to, že aj najabsurdnejšie sa javiace objavy môžu priniesť úžitok či využiteľné poznatky. V časti verejnosti pretrváva mienka, že Ig Nobelove ceny sú len paródiou na tie vážne Nobelove ceny, ale nie je to tak. Aj Ig Nobelove ceny sa udeľujú za výskumy a objavy, ktoré sa riadia kritériami vedeckej práce a sú publikované vo vedeckých časopisoch. Nobelove ceny sa – alebo by sa mali – udeľovať za najvýznamnejšie či najdôležitejšie (vyhnime sa prívlastku najlepšie) vedecké práce. Pri Ig Nobelových cenách sa nedá hovoriť o naj prácach, pretože jediným kritériom ich posudzovania je spomenutý princíp zasmiať sa na nich a potom o nich pouvažovať.
Slávnosť na Harvarde
Okrem tohto rozdielu sú medzi obomi cenami i ďalšie odlišnosti. Nobelovky sa udeľujú v piatich pevne stanovených odboroch (fyzika, chémia, medicína alebo fyziológia, literatúra a mierové úsilie). Ig Nobelove ceny sa udeľujú okrem toho aj v ďalších piatich disciplínach, vybraných ad hoc (podľa oblastí, do ktorej ocenené práce patria).
Samotný obrad udeľovania Ig Nobelových cien má už roky nemenný scenár s množstvom vtipných prvkov. Slávnostný ceremoniál sa koná v Sandersovej aule (s vyše tisíc miestami) prestížnej Harvardovej univerzity v štáte Massachusetts v USA. Tohtoročná slávnosť, ktorej úplný názov, okorenený štipkou humoru, znie The 26th First Annual Ig Nobel Prize ceremony, čiže 26. prvý výročný ceremoniál Ig Nobelovej ceny, sa konala 22. septembra. Tradíciou je to, že novým laureátom Ig Nobelových cien ocenenie odovzdávajú renomovaní vedci, laureáti skutočnej Nobelovej ceny. Ocenení majú jednu minútu na to, aby publiku vysvetlili podstatu svojej práce. Ak to do minúty nestihnú, začnú tri ľudské budíky spievať budíček a odvedú rozrečneného laureáta z pódia.
Humor nadovšetko
Veľmi zaujímavou časťou ceremoniálu sú tzv. 24/7 Lectures (prednášky 24/7). Prednášatelia – poprední svetoví vedci – majú na oboznámenie publika s predmetom svojho záujmu či výskumu len 24 sekúnd a potom musia zhrnúť svoju prednášku do jedinej vety so siedmimi slovami.
Ďalším bodom tohtoročného programu bola súťaž v hre piškvorky, ktorej sa zúčastnili mozgový chirurg, vedec z NASA, štyria laureáti Nobelovej ceny (hrajúci ako jeden tím) a tím kolieskových korčuliarov. Do programu tradične patrí aj hádzanie papierových lietadielok na pódium.
A aké vedecké práce získali tohtoročné uznanie a Ig Nobelove ceny?
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Rado Mlýnek
Foto www.improhable.com/ig