- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Smrtiace zuby

Smilodon fatalis, ilustrácia wikipédia/ Dantheman9758

Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké a príliš krehké na prepichnutie kosti bez toho, aby sa zlomili. Naša analýza dvoch lebiek druhu Smilodon populator, čo je druh šabľozubej mačky, ktorá sa túlala po území súčasnej Južnej Ameriky, oponuje tejto myšlienke, uvádza za tím argentínskych výskumníkov ich vedúci, paleontológ Nicolás Chimento z Bernardino Rivadavia Argentine Natural Science Museum v Buenos Aires. Podľa vedcov totiž veľké diery po prepichnutí na vrchu fosílnych lebiek zodpovedajú veľkosti a tvaru špičiakov šabľozubých mačiek. Špičiaky smilodona boli dostatočne silné na to, aby prerazili kosť a boli hrozivými loveckými zbraňami, hovorí N. Chimento. Zranenia lebky boli pravdepodobne spôsobené počas zápasu o teritórium, prístup k samiciam alebo o jedlo. Prepichnuté lebky datované z obdobia neskorého pleistocénu, niekedy medzi 11 000 a 126 000 rokmi, objavili výskumníci v severovýchodnej Argentíne. Amatérsky zberateľ našiel jednu v roku 1992, zatiaľ čo spoluautor štúdie Javier Ochoa, paleontológ v Florentino Ameghino Regional Museum v Córdobe, našiel druhú. Je možné, že blízky severoamerický príbuzný S. fatalis by preukazoval rovnaké správanie, uvádza N. Chimento.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre