Kamenná soľ, v mineralogickom systéme známa pod označením halit (NaCl), v bežnom živote aj ako kuchynská soľ, je jediným minerálom, ktorý človek konzumuje tisícročia.
Homo sapiens sapiens v priebehu svojho vývoja pochopil, že soľ je pochutinou a súčasne aj výborným konzervačným prostriedkom. Za soľou sa ľudia už v dávnej prehistórii vypravovali na dlhé pochody, dohadovali si výmenné obchody, či dokonca viedli o ňu vojny. V súčasnosti je soľ surovinou pre chemický aj pre potravinársky priemysel.
Štruktúra a vlastnosti
Minerál halit patrí medzi pevné látky, ktoré vznikli odparením soľných roztokov zo soľných jazier alebo z lagún, resp. zo zátok oddelených valmi od otvoreného mora. Ide o soľ kyseliny chlorovodíkovej. Označenie halit pochádza z gréckeho slova halos, čiže more, ale aj soľ. Vyskytuje sa spolu s ďalšími minerálmi, napríklad so sylvínom, anhydritom, sadrovcom, dolomitom i vápencom. Halit kryštalizuje v kubickej (kockovej) sústave a tvorí prevažne drobné kryštáliky v tvare kociek, často s konkávnym povrchom, zriedkavo tvorí pravidelné osemsteny, ojedinele tiež kryštály tvaru lode. Nájdeme ho však aj v celistvých, zrnitých a vláknitých zoskupeniach, či v podobe stalaktitov. Obsahuje asi 40 % sodíka a 60 % chlóru. Jeho sfarbenie závisí od prímesí. Napríklad oxidy železa farbia soľ dočervena a dožlta, bitúmeny a íly dosiva a pôsobením rádioaktívneho žiarenia vzniká modrý až fialový halit. Vlastnosti kryštálu ovplyvňuje silná iónová väzba medzi atómami. A tak aj z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že halit nie je veľmi tvrdý minerál, ale vo vode sa zato ľahko rozpúšťa. Čisté kryštály sú bezfarebné a priehľadné, so skleným leskom. V kryštalickej štruktúre halitu nájdeme okrem sodíka a chlóru aj ďalšie prvky. Z nich je z hľadiska zdravotníctva najdôležitejší najmä jód.
Svetové náleziská
Vyparujúcou sa soľnou panvou s najlepšími podmienkami pre vznik halitu je v súčasnosti Mŕtve more. Soľné kvety sa však tvoria aj na stepných a púšťových pôdach. Halit a ložiská ďalších minerálov, vyskytujúce sa hlboko v zemskej kôre, sa jej stláčaním deformujú do veľkých, smerom dohora vyklenutých dómov. V ich vrchných častiach sa v dôsledku menšej rozpustnosti vo vode hromadí sadrovec a anhydrit. Označujú sa ako klobúky soľných ložísk. Halit sa okrem kryštálikov vyskytuje aj vo forme práškovitých výkvetov, tenkých povlakov a kôrok či vo forme vtrúsených drobných kociek. Práškové výkvety vznikajú aj zo sopečných výparov, ale nemajú praktické využitie. Významné náleziská kamennej soli sú v USA (Texas), západnej Kanade, Rusku (Solikamsk), Poľsku (Wieliczka, tu sa ťažila už v 4. tisícročí pred n. l.), Rakúsku (Hallein, Bad Ischl), Nemecku, Rumunsku (Sedmohradsko), Španielsku a južnom Iráne.
Na Slovensku sa halit nachádza v neogénnych (mladšie treťohory) usadeninách, soľonosných íloch. Najväčšie nálezisko je v oblasti Zbudze pri Michalovciach, vyskytuje sa aj v Solivare pri Prešove. Tu sa halit ťažil už od 17. storočia baníckym spôsobom v podzemí, neskôr sa začala využívať soľanka, ktorá sa čerpá z podzemia.
Vznik soľných ložísk
Hromadenie rozličných solí prebiehalo v rôznych geologických obdobiach už od prvohorného kambria. Ložiská sa vytvárali na miestach, kde more ustupovalo a zanechalo na pevnine zvyškové plytké panvy s morskou vodou. Nie každé ložisko sa dá vyťažiť. Ťažba sa oplatí, ak koncentrácia solí vo vode dosiahne niekoľkonásobok pôvodnej koncentrácie morskej vody a soli rozpustené vo vode sa zrážajú v určitej postupnosti. Ďalšou podmienkou je, že vyparovanie musí prevládať nad prítokom vody s nízkou koncentráciou solí.
More – rezervoár soli
Najväčším rezervoárom rôznych solí, medzi ktorými prevláda chlorid sodný, je morská voda, pričom priemerný obsah v nej rozpustených solí je asi 3,5 %. Táto koncentrácia však nie je rovnomerná. Napríklad v ústiach veľkých riek, kde sa morská voda stretáva s riečnou sladkou vodou, je koncentrácia solí (salinita) zreteľne nižšia. Podobne nižšiu salinititu má aj povrchová vrstva vôd v oceánoch v oblasti monzúnových dažďov. Tá sa však dlho neudrží – vlnením a morskými prúdmi sa vody premiešajú a po skončení monzúnového obdobia sa slanosť opäť zvýši. Halit sa z morskej vody vyzráža až pri jej zahustení na celkový obsah solí 25 až 30 %. Na ilustráciu: odparením vodného stĺpca 1 000 m morskej vody by vznikla vrstva soli hrubá asi 15 m.
Stassfurt – prototypové ložisko
Prototypovým ložiskom vrstiev rôznych solí je ložisko Stassfurt v Nemecku. Pochádza z najmladších prvohôr. So zahusťovaním soľného roztoku (morskej vody) postupne z roztoku vypadávali rôzne soli v poradí: karbonát, anhydrit, sadrovec, halit, chlorid a sulfáty draslíka a mangánu. Keďže v minulosti sa iné soli okrem halitu nevyužívali, vyťažené sa sypali ako odpad na haldy. Tieto odpadové soli si až po prvej svetovej vojne začal všímať koncern IG Farben. Draselné a horečnaté soli objavil ako kvalitnú surovinu na výrobu mydla, ale našli uplatnenie aj v metalurgii, zbrojárstve a v iných odvetviach.
prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc.
Foto SXCI