Nebezpečenstvo africkej spavej choroby prekonáva snáď len jej záhadná povaha – už desaťročia sa z postihnutých dedín náhle vytráca, aby sa do nich bez akéhokoľvek zjavného dôvodu o niekoľko týždňov či mesiacov vrátila.
Zdravotníci si neustále kladú otázku, ako je možné, že spavá choroba neopustí dedinu napriek tomu, že neexistuje ani jeden dedinčan, prípadne zviera, teda nijaký živý tvor, ktorý by túto chorobu mohol prenášať a u ktorého by sa našli známky parazita roznášajúceho spavú chorobu. Vedci však túto záhadu zrejme vyriešia, pretože zistili, že táto choroba sa skrýva tam, kde by ju nikto nečakal – v ľudskej pokožke.
Prenášačom je mucha tse-tse
Africkú spavú chorobu, nazývanú tiež africká trypanosomiáza, spôsobuje mikroskopický, červovi podobný parazit, prenášaný výhradne muchou tse-tse. Jej výskyt je obmedzený, rovnako ako výskyt muchy tse-tse (je známych asi 30 druhov tejto muchy), na subsaharskú Afriku. Miestni ľudia sa vyhýbajú miestam, kde žije veľa týchto múch, ale politické nepokoje ich často donútia, aby na takéto miesto vkročili.
Po tom, ako sa človek nakazí, trvá týždne až roky, kým sa parazit dostane do mozgu. Keď sa tam však dostane, spôsobí bolesti hlavy, triašky, dezorientáciu a paralýzu. Nakazení ľudia trpia narušením spánku a náhlymi epizódami ospalosti a bdelosti. Bez efektívnej liečby, ktorá si vyžadujú dlhé týždne v posteli, vedie choroba takmer vždy ku kóme a následnej smrti.
Ročne sa nakazia tisícky ľudí
V 50. a 60. rokoch minulého storočia klesli počty nakazených na niekoľko tisíc za rok a zdravotníci boli presvedčení, že choroba zaniká, uviedla parazitologička Annette MacLeodová z Glasgowskej univerzity. Napriek tomu sa však niekoľko tisíc prípadov ochorení za rok nikdy nepodarilo odstrániť.
V oblastiach s vysokou hrozbou infekcie spavou chorobou žije až 65 miliónov ľudí.
Svetová zdravotnícka organizácia odhadla, že v súčasnosti sa chorobou každý rok nakazí 7- až 10-tisíc ľudí a až 65 miliónov ľudí pritom žije v oblastiach, kde je veľká pravdepodobnosť infekcie spavou chorobou. V roku 2010 na ňu zomrelo približne 9-tisíc ľudí.
Parazity nie sú v krvi
V posledných 20 rokov MacLeodová pravidelne cestovala najmä do Guiney, aby chorobu skúmala. Neprestávali ju zaujímať jej záhadné príchody a odchody. Keď skúmala myši nakazené týmto parazitom, všimla si, že sa parazit zahrabával do pokožky zvieraťa. Na rozdiel od komárov, ktoré sa zahryznú priamo do krvného obehu, muchy tse-tse hryzú mäso. To dáva parazitom, žijúcim v pokožke, príležitosť kŕmiace sa muchy nakaziť.
MacLeodová hľadala neskôr parazity spôsobujúce spavú chorobu vo vzorkách viac ako tisícky ľudí a u niektorých ich aj našla, hoci v tom čase nejavili žiadne príznaky choroby. Dodatočné testovanie ukázalo, že myši s parazitmi v pokožke, ale s nezistiteľným množstvom parazitov v krvi, chorobu prenášali na muchy tse-tse, ktoré ich hrýzli.
Pokožka rajom infekcií
MacLeodovej výskum naznačil, že pokožka je zrejme rajom infekcií a ľudia, ktorí ani nejavia žiadne príznaky ochorenia a nemajú v krvi takmer žiadne parazity, ešte vždy môžu spavú chorobu prenášať, ak sú pohryzení muchou tse-tse. Ak budú zdravotníci testovať len krv (čo je bežným postupom pri hľadaní infekcie spavej choroby), nevšimnú si pozostatky choroby, ktoré zabraňujú jej úplnému zmiznutiu. Bacilonosiči sú tajnými skrýšami, ktoré chorobu držia pri živote.
James Morris z Clemsonskej univerzity podotkol, že ak budú MacLeodovej zistenia potvrdené dodatočným testovaním, bude to znamenať významný pokrok v boji so zákernou chorobou. Naznačil, že parazity sa možno skrývajú aj v tukovom tkanive. Dôležitým zistením je však skutočnosť, že súčasná diagnostika spavej choroby je zúfalo nedostatočná.
JK