Pacienti s panickou poruchou majú často aj problémy so srdcom. Bežným príznakom je tachykardia, srdcová frekvencia vyššia ako 100 úderov za minútu. Podľa jednej štúdie majú ľudia s úzkosťou o 26 % vyššie riziko ischemickej choroby srdca. Otázkou je, či úzkosť ovplyvňuje činnosť srdca, alebo je to aj naopak. V minulosti vedci testovali toto prepojenie podávaním liekov, ktoré dokážu bezpečne zrýchliť srdcovú frekvenciu, a zisťovaním, či ľudia pociťujú úzkosť. Keďže však tieto lieky pôsobili na celé telo, neumožnili izolovať úlohu srdca.
Neurológ Karl Deisseroth zo Stanfordovej univerzity využil proteín ChRmine, ktorý pod svetlom riadi tok nabitých častíc do buniek. Vedci zaviedli ChRmine do srdcového svalu myší, ktoré mali na sebe vestu so svetelnou diódou. Svetlo preniklo cez kožu, aktivovalo ChRmine v bunkách a fungovalo ako neinvazívny kardiostimulátor, ktorý zrýchlil tep srdca zvierat.
Zrýchlenie tepu spôsobilo, že myši sa správali viac úzkostlivo. Naznačuje to, že činnosť srdca môže ovplyvňovať duševný stav a znižovanie srdcovej frekvencie môže byť cestou k liečbe porúch nálady, ako sú úzkosť a depresia. Zameranie sa na srdce môže byť alternatívou k súčasným liekom na duševné poruchy, ktoré nie sú spoľahlivé a často trvá dlho, kým zaberú.
Zo stránky Science spracovala BP