V centre Bratislavy sa nachádza Jedlíková ulica. Keby sme sa tam opýtali náhodných chodcov, pravdepodobne by máloktorý vedel, kto bol Štefan Jedlík, hoci tento výnimočný človek, pedagóg a vynálezca pôsobil aj v Bratislave.
Narodil sa v obci Zemné pri Nových Zámkoch 11. januára 1800 v chudobnej roľníckej rodine. Otec bol Slovák, matka Maďarka. Strednú školu navštevoval v Trnave, pokračoval na bratislavskej Kráľovskej akadémii. Ako 17-ročný vstúpil do benediktínskej rehole, prijal meno Anián a po štúdiách v Győri a v Pannonhalme sa stal pátrom Aniánom, po skúškach roku 1822 aj doktorom a profesorom v Győri. Učil tam v rokoch 1825 – 1831 fyziku a prírodopis.
Štefan Jedlík potom prijal ponúknutú katedru fyziky na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Nebol spokojný s vybavením fyzikálneho kabinetu, a preto podnikal študijné cesty do Rakúska, Čiech a na Moravu, aby získal lacné demonštračné prístroje. V roku 1839 sa stal profesorom matematiky a fyziky na univerzite v Pešti. Aj tam sa pričinil o modernizáciu posluchárne fyziky. Okrem prednášok sa intenzívne venoval vedeckej práci. V roku 1858 sa stal členom korešpondentom Uhorskej akadémie vied.
V latinskom spise Séria pokusov praktizovaných na hodinách Aniánom Jedlíkom, učiteľom rádu sv. Benedikta, opísal 292 experimentov. Okrem známych uvádza aj nové, vlastné. Medzi fyzikálnymi pokusmi sa 74 týkalo elektriny a 13 elektromagnetizmu. V pokuse č. 290 Jedlík po prvý raz formuloval jeden zo svojich najvýznamnejších princípov, podľa ktorého môže jeden elektromagnet priviesť druhý do nepretržitého otáčavého pohybu – čiže objavil principiálnu možnosť premeny elektrickej energie na mechanickú len elektromagneticky. Tento objav prakticky demonštroval tým, že v školskom roku 1827 – 1828 zhotovil malý elektromotor. Pomenoval ho elektromagnetický rotor.
Jeho objav takmer upadol do zabudnutia. Po prvý raz s ním zoznámil vedeckú verejnosť až v roku 1856 na zjazde nemeckých prírodovedcov a lekárov vo Viedni.
Dôležité je, že Jedlíkov rotor je predchodcom dnešných elektromotorov a viacerí fyzici mu priznávajú svetovú prioritu. Jedlík chcel svoj vynález využiť prakticky a v roku 1842 skonštruoval malú elektrickú lokomotívu.
Keď Faraday objavil elektromagnetickú indukciu, Jedlík začal študovať otázku výroby elektrickej energie. Ako prvý skonštruoval model unipolárneho dynama. Venoval pozornosť aj galvanickým článkom. V roku 1844 značne zdokonalil Groveho-Bunsenovu batériu. Vzbudila veľký záujem a ocenili ju striebornou medailou na svetovej výstave v Paríži. Jedlík skúmal aj v oblasti elektrostatiky. Skonštruoval intenzátor – kapacitný násobič napätia. Zdokonalený intenzátor vystavoval na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873.
Štefan Jedlík tvorivo zasiahol do svetového rozvoja elektrotechniky. Vyučoval a prednášal 53 rokov. Zomrel v Győri 13. decembra 1895.
J