Keď povieme konšpiračná teória, niekomu prídu na um mysteriózne záhady a kruhy v obilí, iný si spomenie na búrlivé diskusie o očkovaní, klimatickú krízu, biele čiary na oblohe alebo ústrednú postavu Georgea Sorosa, ďalším sa možno na sekundu vybaví pojem Nový svetový poriadok. Spektrum predstáv spadajúcich pod konšpiračné je široké, no spektrum predstáv, ktoré ľudia označujú ako konšpiračné, je ešte širšie.
Pojem konšpiračná teória (v laickej spoločnosti je častejšie používaná skrátená, hoci nesprávna, verzia konšpirácia) používame v bežnom dialógu pomerne často, pričom si často ani neuvedomujeme, že nesprávne. Nechcem konšpirovať, ale… alebo To sú také konšpirácie… sú pomerne časté slovné frázy, ktoré akoby podhodnocovali alebo nezdôveryhodňovali vypovedaný obsah bez ohľadu na to, či sme tento pojem aplikovali správne.
Sprisahania a teórie o nich
Ako by sa dala konšpiračná teória správne definovať? Autori skúmajúci tento spoločenský fenomén predkladajú definície, ktoré vyjadrujú, že ide o nepodložené správy a informácie vysvetľujúce udalosti vo svete, odhaľujúce príčiny a skutočnosti odkazovaním na tajné sprisahanecké skupiny. Väčšinou ide o vlády, organizácie a mocné skupiny ľudí, ktoré sa snažia dosiahnuť vlastné ciele prostredníctvom zatajovania informácií a manipulácie. Konšpirácia predstavuje sprisahanie. Konšpiračná teória je potom teóriou o tomto sprisahaní. V bežnom spoločenskom rozhovore však nepremýšľame, či sme daný výraz použili správne alebo nie. Omnoho dôležitejšie je, čo ním chceme vyjadriť.
Pejoratívna nálepka
Popri mnohých výskumoch, ktoré sa venujú šíreniu konšpiračných teórií a usilujú sa zodpovedať otázky, prečo ľudia veria nepodloženým informáciám napriek množstvu dostupných a overiteľných faktov, vynárajú sa aj výskumy poukazujúce, že označenie konšpiračný teoretik alebo teória predstavujú zdroj sociálnej stigmy. Vrece s vedeckými štúdiami zastávajúcimi tento prístup sa ešte len plní, ale existujúce výskumy ukazujú, že takéto nálepkovanie vyvoláva pocit strachu zo spoločenského vylúčenia.
Prívlastok konšpiračný je v spoločnosti vnímaný negatívne a jeho použitie automaticky devalvuje vypovedanú informáciu na úroveň nedôveryhodnej či pochybnej. Nazvať niekoho konšpiračným teoretikom znamená pripísať mu pejoratívnu nálepku a diskreditovať jeho argumenty, zaradiť ho do skupiny paranoidných jednotlivcov alebo presunúť pozornosť od informácie, ktorú nám povedal, na jeho osobnostnú črtu. Nálepka konšpiračný sa tak stáva komunikačným prostriedkom, ktorý v skutočnosti vyjadruje omnoho viac ako pomenúva.
Spoločenské vylúčenie
Zaujímavé je, že napriek výsledkom upozorňujúcim na fenomén stigmatizácie a obavy zo spoločenského vylúčenia majú konšpiračné teórie svoje konštantné publikum. V prostredí online priestoru, na rôznych sociálnych sieťach, môžeme sledovať jednotlivcov či dokonca vytvorené skupiny ľudí zastávajúce tieto presvedčenia.
Vedci venujúci sa otázke šírenia dezinformácií, fám a konšpiračných teórií v súčasnosti vedia zodpovedať mnoho otázok, opisujúcich procesy stojace na pozadí ich osvojovania. Vieme opísať psychologické, kognitívne aj evolučné mechanizmy podieľajúce sa na viere v konšpiračné teórie. Menej však otvárame otázku vplyvu prítomného strachu zo spoločenskej exklúzie a stigmatizácie ľudí, ktorých označujeme ako konšpiračných teoretikov.
Zároveň by sme mali pri skúmaní tejto otázky vziať na zreteľ aj prítomnosť istých sociálnych a psychologických benefitov, ktoré zo zastávania protiprúdového postoja môžu pre jednotlivca plynúť. Tie by mohli pomôcť vysvetliť, prečo sú ľudia ochotní deklarovať rôzne presvedčenia odporujúce spoločným normám za cenu vylúčenia, zosmiešnenia alebo iného sociálneho trestu.
Online sociálna komunita
Virtuálne sociálne siete poskytujú pomerne rýchlo a jednoducho dostupný priestor, v ktorom je možné sledovať mnohopočetné skupiny hlásajúce postoje odporujúce mainstreamu. Vytvárajú tak zároveň podmienky online terénu na skúmanie niektorých sociálnych benefitov, ako sú napríklad aj sociálne uznanie, prijatie, spolupatričnosť či podpora. Vzhľadom na túto skutočnosť je čas poskytnúť dostatočnú podporu rozvoju digitálnej etnografie v našich podmienkach a začať vnímať tento smer ako síce novodobý, ale nevyhnutný prístup na skúmanie mnohých spoločenských javov, ktoré sa vyskytujú výlučne v online priestore, pretože aj online komunita je sociálna komunita.
Mgr. Natália Slivková
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.