Jedným z hlavných obmedzujúcich faktorov výskumu vzdialených kútov nášho vesmíru je problém s palivom, ktoré sondy potrebujú.
Ide o rozpor medzi množstvom paliva potrebným na dlhé putovanie vesmírom a množstvom, ktoré je sonda schopná niesť na svojej palube. Zdá, sa že v súčasnosti neexistuje technicky realizovateľný a efektívny spôsob dopĺňania paliva. Predsa však existuje spôsob umožňujúci dodať sonde energiu na jej ďalšie putovanie vesmírom. Ide o spôsob využitia zákona fyziky, ktorý je známy ako gravitačný manéver, slangovo nazývaný aj vesmírny prak. Princíp gravitačného manévru na získanie pohybovej energie je v podstate veľmi jednoduchý: Malé teleso (sonda) je nasmerované tak, aby letelo smerom k mnohonásobne väčšiemu telesu (obvykle planéta), čím malé teleso takpovediac získaním kinetickej energie vystrelí na svoj ďalší let. Manéver je však naplánovaný tak, aby malé teleso nenarazilo do veľkého telesa, ale preletelo popri ňom v pomerne malej vzdialenosti. Symbolický vesmírny prak využila v apríli vesmírna sonda BepiColombo, ktorá preletela popri Zemi vo vzdialenosti len 12 700 km. Sonde to dodalo energiu na ďalšiu púť k jej cieľu, planéte Merkúr. Misia BepiColombo je spoločnou vesmírnou misiou Európskej vesmírnej agentúry ESA a japonskej agentúry JAXA. Misia nesie meno talianskeho matematika a inžiniera Giuseppeho (Bepi) Colomba. Ten navrhol využiť gravitačné manévre pre let sondy, ktorej finálnou destináciou je obežná dráha okolo planéty Merkúr. Nedávny prelet sondy popri našej Zemi bol len jedným z jej viacerých ďalších gravitačných manévrov – nasledovať budú dva prelety popri Venuši a šesť popri cieľovej planéte Merkúr. Sonda bola vypustená 20. októbra 2018 nosičom Ariane 5. Po vyše sedem rokov trvajúcom putovaní by sa sonda mala na obežnú dráhu okolo Merkúra dostať 5. decembra 2025. Od sondy sa potom oddelia dve výskumné družice s viac než desiatkou rôznych prístrojov na skúmanie vlastností povrchových vrstiev Merkúra. BepiColombo bude len druhou vesmírnou sondou obiehajúcou okolo Merkúra – prvou bola americká sonda Messenger, ktorá planétu obiehala v rokoch 2011 až 2015.
RM, foto ESA