- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Nové možnosti liečby stresu

Väčšina ľudí má stres zaradený medzi negatívne záležitosti, ktorých sa treba zbaviť. Stres je však  nevyhnutnou súčasťou nášho života a bez neho by sme nedokázali prekonávať záťažové situácie. Viac o strese a o tom, že sa nepotrebujeme zbaviť stresu, ale jeho negatívnych dôsledkov, sa dozviete v októbrovej vedeckej kaviarni.

Stres je reakcia, odpoveď organizmu na záťažové podnety nazývané stresory. Počas stresovej reakcie sa vylučujú stresové hormóny, z ktorých najznámejšie sú adrenalín a kortizol. Pokiaľ stresové situácie správne zvládame, tieto hormóny nám pomáhajú.

Potreba nového výskumu

38-39-bolesthlavyAk je však stresových podnetov príliš veľa, sú intenzívne alebo trvajú dlho a nevieme ich zvládať, prejavia sa ich negatívne dôsledky. Medzi ne patria aj poruchy nálady. Občasná úzkosť a depresívna nálada nie je nič zriedkavého. Nadmerná stresová záťaž však môže u citlivých ľudí prispieť až k rozvoju depresie ako duševnej poruchy, čo už je závažný chorobný stav. Existujúce lieky na liečbu depresie a úzkosti nie sú ideálne a nepomáhajú všetkým. Aj preto je potrebný v tomto smere výskum, ktorý odkrýva nové možnosti.

Nové poznatky a úspechy liečby

Výskum vykonávame v štúdiách vyšetrovaním zvierat, zdravých dobrovoľníkov a v spolupráci s klinickými pracoviskami aj pacientmi. Zaviedli sme nové experimentálne modely depresie, o využitie ktorých prejavili záujem aj farmaceutické firmy. Zistili sme, že ľudia s vysokou úzkostnosťou ako povahovou črtou, ako aj pacienti s úzkostnými poruchami vykazujú horšie parametre zvládania stresu a zároveň nižšiu, nedostatočnú sekréciu stresových hormónov. Objavili sme celkom nové účinky stresového hormónu aldosterónu a ukázali sme, že zabránenie týmto účinkom môže znižovať úzkosť a depresiu. Tieto poznatky získané pri zvieratách sme preniesli až do klinického prostredia k pacientom trpiacim depresiou. Už prvé nálezy naznačili, že koncentrácie aldosterónu súvisia s úspechom liečby depresie a vo výskume intenzívne pokračujeme.

prof. Daniela Ježová, DrSc.

Ústav experimentálnej endokrinológie

Biomedicínske centrum SAV, Bratislava

Ilustračné foto Pixabay