Miliardára Elona Muska vníma široká verejnosť ako vizionára, ktorý svojimi nápadmi a vážnymi krokmi na ich realizáciu neprestáva udivovať svet a ako jeden z mála ľudí udáva smer ďalšieho vývoja.
Začiatky každého nového roku sa spájajú s predpoveďami a trendmi, ktoré majú naznačiť ďalší vývoj, či sa majú v tom-ktorom roku realizovať. Predstavy a nápady Elona Muska však nielenže výrazne presahujú obdobie roka, zväčša sa pohybujú za hranicou desaťročia. No on niektoré svoje doslova sci-fi vízie postupne mení na realitu. A tak sa mnohí pýtajú: Je to bohatý blázon alebo génius?
Všetko sa dá
Elon Musk sa narodil 28. júna 1971 v Južnej Afrike a má americké a kanadské občianstvo. Už ako malého chlapca ho začali zaujímať počítače, ako 10-ročný sa mohol pochváliť vlastným. Rýchlo sa naučil programovať, takže ako 12-ročný zarobil prvých 500 dolárov, keď predal svoju prvú počítačovú hru s názvom Blastar. Druhou jeho veľkou záľubou bolo denné snívanie. Nevedno, kam až siahali Elonove predstavy, ale jeho matka Maye viac ráz povedala, že počas spoločných rozhovorov si často všimla, že jej syn, mysľou ktoviekde vzdialený, nevenuje nijakú pozornosť. A možno aj pre pričasté rojčenie ho spolužiaci považovali za plachého a nevýrazného. Niektorí dokonca hovoria, že si ho zo školských lavíc ani nepamätajú. No tí, ktorí ho registrovali, jednomyseľne tvrdia: Nielenže mal vždy na vec pevný názor, ale preňho odpoveď, že niečo nejde, neexistovala. Podľa jedného spolužiaka, keď Elona niečo zaujalo, prejavoval o vec v porovnaní s nami extrémny záujem. Toto Elonovi zostalo doteraz a tým sa aj líši od zvyšku sveta.
Dva dni na Stanforde
Ak si niekto myslí, že Elon bol prímus triedy, mýli sa. K vzdelávaniu pristupoval pragmaticky – v predmetoch, ktoré plánoval využiť v budúcnosti, exceloval, inak mu stačilo, že neprepadol. Svoje vzdelávanie videl v kontexte neskoršieho praktického využitia. Preto neprekvapí, že po zisku titulov bakalára ekonómie a bakalára fyziky na univerzite v Pennsylvánii a po nástupe na Stanfordovu univerzitu, kde sa vybral študovať energetickú fyziku, zostal na tejto prestížnej univerzite iba dva dni. No písal sa rok 1995 a internetový biznis bol na prudkom vzostupe, ktorý chcel mladý vizionár zachytiť, a tak s bratom založili svoju prvú spoločnosť s názvom Zip2 Corporation. Zaoberala sa najmä poskytovaním internetových podkladov pre rozvíjajúce sa stránky veľkých denníkov, magazínov, ale aj miest a rôznych turistických organizácií. Spoločnosť si vytvorila takú pozíciu, že v roku 1999 prišla ponuka od firmy Compaq, ktorá za akvizíciu spoločnosti Muskovcov ponúkla približne 270 miliónov eur v hotovosti a ďalších asi 30 miliónov v akciách. Nebolo čo riešiť a z Elona sa stal multimilionár.
Platba cez internet
Hoci bol ešte mladý Elon už za vodou, na rozdiel od iných boháčov svoje ďalšie projekty primárne nepodmieňoval finančným ziskom. Vo svojich predstavách rieši problémy, ktorým by v budúcnosti mohlo ľudstvo ako celok čeliť. Vďaka tomu je o krok pred väčšinou ostatných, pretože tí sa zameriavajú skôr na prítomnosť. A tak aj v búrlivom rozvoji internetu mladý multimilionár nezaspal na vavrínoch, práve naopak – videl možnosti internetu ďalej ako konkurencia. Preto neprekvapuje, že okamžite po predaji Zip2 Corporation sa pustil do ďalšieho projektu, z ktorého sa nakoniec vykľul jeden z najdôležitejších internetových portálov súčasnosti. Vďaka svojej prezieravosti založil roku 1999 internetovú banku X.com, ktorej najvýznamnejšou inováciou bola bezpečná metóda prevodu peňažných prostriedkov prostredníctvom e-mailovej adresy prijímateľa. O rok neskôr fúzoval Elon Musk s firmou Confinity, ktorá ponúkala službu prevodu peňazí pod názvom PayPal. Mladému vizionárovi bolo jasné, že možnosť platby cez internet má nielen veľký obchodný potenciál, ale najmä si nájde veľkú obľubu u ľudí. Rok po zlúčení oboch firiem sa spoločnosť X.com premenovala na PayPal. Keďže sa potvrdilo, že platenie cez internet sa medzi ľuďmi rýchlo rozširuje, portál eBay prišiel v roku 2002 s neodmietnuteľnou ponukou – za výmenu populárneho platobného systému ponúkol vyše 1,3 miliardy eur v burzových akciách. Zväčšilo sa aj Muskovo osobné bankové konto, pretože ako majoritný akcionár PayPal zinkasoval za 11,7 % akcií 165 miliónov dolárov.
Cesty do vesmíru
Čoraz majetnejší mladý boháč však neodišiel do predčasného dôchodku, ale zo získaných peňazí začal napĺňať ďalšiu svoju víziu – čo tak vybrať sa na výlet do vesmíru? Pre väčšinu ľudí to bola predstava zo sféry sci-fi, no pre Muska normálna vec. A tak založil ešte v tom istom roku (2002) spoločnosť Space Exploration Technologies, ktorá je známa ako SpaceX. Má vyše 5 000 zamestnancov a vyvíja a vyrába nosné rakety Falcon 1, Falcon 9, Falcon Heavy a kozmické lode Dragon a Dragon V2. Len pre zaujímavosť: Falcon 1 navrhol samotný Musk. To, že SpaceX nie je hračka bláznivého milionára, ale seriózny projekt, si všimli aj v NASA. Táto vesmírna agentúra ponúkla muskovcom významný kontrakt na vývoj nového typu zásobovacej rakety. Ba čo viac, v roku 2008 podpísali NASA a SpaceX zmluvu na ohromných 1,4 miliardy eur, na základe ktorej zariadenia SpaceX nahradia americké vesmírne lode odchádzajúce na zaslúžený odpočinok. SpaceX, ako prvá súkromná spoločnosť, s použitím motorov na kvapalné palivo, dostala svoju vesmírnu loď na orbitu Zeme. Ako prvá súkromná spoločnosť dokázala pristáť so svojou vesmírnou loďou na Zemi po tom, ako ju vyniesla na obežnú dráhu. Taktiež ako prvý súkromník úspešne vyslala vesmírnu loď na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a ako prvej sa jej podarilo pristáť s raketou prvého stupňa, t. j. nosnou raketou. Keďže si Musk vo svojom vesmírnom programe stanovil ako cieľ znižovanie nákladov na cesty do vesmíru, a to až do takej miery, že bude možné nielen cestovať na Mars, ale ho aj kolonizovať, začal tým, že sa jeho spoločnosti podarilo znížiť náklady na transport na stanicu ISS o 90 %. Namiesto 1 miliardy dolárov stojí teraz misia na ISS len 60 miliónov. Až vtedy sa neprajníci prestali smiať a zbystrili pozornosť. Z Muskových úst dobývanie Marsu zrazu prestalo znieť ako blúznenie milionára.
Smer Mars
Planéta Mars nedáva Muskovi už dlhšie spávať. Červenú planétu však neberie ako cieľ kozmického letu, ale aj ako prípadnú záchranu ľudstva pred možnými katastrofickými scenármi v budúcnosti: Môže nás zničiť asteroid alebo supervulkán. Čelíme aj hrozbám, o ktorých dinosaury netušili: umelo vytvorený vírus, neúmyselné vytvorenie čiernej diery, katastrofické globálne otepľovanie alebo dosiaľ nepoznané technológie budúcnosti môžu znamenať náš koniec, atómové zbrane by nás mohli zničiť v priebehu niekoľkých minút. Skôr či neskôr budeme musieť rozšíriť život aj na iné planéty. A tak sa Musk vrhol na realizáciu sci-fi. Planéta Mars je od Zeme vzdialená asi 128 miliónov kilometrov. Prekonanie tejto vzdialenosti s technológiami dostupnými v súčasnosti by trvalo šesť až deväť mesiacov. Spoločnosť SpaceX pripravila a začala projekt Interplanetary Transport System (ITS), čiže medziplanetárny prepravný systém, ktorého cieľom má byť uskutočnenie cesty na Mars v roku 2022, pričom plánovaný medziplanetárny modul by mal túto cestu zvládnuť za tri mesiace. Neskôr síce Musk začal hovoriť o termíne prvého letu opatrnejšie a v záujme úspor aj o zmenšení pôvodne zamýšľanej veľkosti nosnej rakety, ale cesty na Mars a jeho následného kolonizovania sa nevzdal.
Úprava plánov
Ako už z názvu projektu ITS vyplýva, jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie spojenia medzi planétami. Pôvodne sa o to mal starať nový medziplanetárny modul s rozmermi dvoch za sebou zaparkovaných dopravných lietadiel Boeing 747, ktorý malo poháňať 42 motorov Raptor. Po zmene plánov má byť nosná raketa BFR 106 metrov vysoká s priemerom deväť metrov, namiesto pôvodne plánovanej výšky 122 metrov s priemerom 17 metrov. Pohon má zabezpečiť už len 31 motorov Raptor. Na Mars má raketa dopraviť až 150 ton nákladu, čo je však v porovnaní s prvotnými plánmi o 300 ton menej, a naspäť na Zem dovezie 50 ton. Samotná kozmická loď vybavená šiestimi Raptormi (pôvodne ich malo byť deväť) bude podľa aktuálneho projektu vážiť 85 ton, dlhá by mala byť 48 metrov a do jej 40 kabín by sa malo vojsť až 120 marsuchtivých ľudí. Cena letenky sa zatiaľ odhaduje na 200 000 dolárov. Aby bola populácia na Marse trvalo udržateľná, to znamená plne nezávislá od domovskej Zeme, mala by dosiahnuť počet milión ľudí. Systému ITS by mal preto fungovať prostredníctvom viacstupňového štartu. Nosná raketa najskôr dopraví vesmírnu loď na obežnú dráhu Zeme a potom sa vráti na Zem. Na obežnú dráhu opakovane povynáša nákladné moduly, pomocou ktorých dostane na vesmírnu loď palivo a zásoby nevyhnutné na cestu na Mars a späť. Počas cesty bude raketa generovať ďalšiu energiu cez solárne panely. Podľa Muskových plánov by mali moduly ostávať na obežnej dráhe, kde sa bude vykonávať dopĺňanie paliva, údržba aj nástup pasažierov. Na Mars by sa lietalo každých 26 mesiacov, a to v čase optimálneho vzájomného postavenia oboch planét. Zriadiť miliónovú metropolu na červenej planéte plánuje Musk v horizonte 40 až 100 rokov. Na jej vybudovanie by podľa Muskových výpočtov malo stačiť asi tisíc vesmírnych lodí, ktoré by podnikli približne 10 000 spiatočných letov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
Foto tesla, SpaceX, Pixabay