- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Tajnostkársky rys

Rys ostrovid vzbudzuje vo väčšine ľudí rešpekt, ba v niektorých vyvoláva až pocity hrôzy a strachu. Paradoxom je, že sa ho bojí človek, silnejší predátor ako on. Rys je však nezvyčajne plaché a mierumilovné zviera.

Z brlohu matka vyvádza rysíčatá obyčajne po troch až štyroch mesiacoch, foto Fotky&Foto.

Nočný tulák

Na úsvite tretieho milénia prežíva populácia rysa ostrovida (Lynx lynx) na strednom, severnom a východnom Slovensku. Keby sme mali šťastie, mohli by sme ho stretnúť v Strážovských a Kremnických vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, na Kysuciach, v Oravskej aj Liptovskej kotline, Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji, na Muránskej planine či v Levočskom pohorí. Na pomyselnom rebríčku našich dravcov je táto mačkovitá šelma hneď na tretej priečke za medveďom hnedým a vlkom dravým. Zdržiava sa v lesnatom území najmä vo vyšších polohách (600 až 1 500 m n. m.). Obľubuje členitý terén so skalnými časťami, kde nachádza dostatok odpočinkových miest, predstavujúcich podstatnú charakteristiku biotopu rysa. Ako živočích s prevažne súmračnou a nočnou aktivitou potrebuje vo dne pokojné miesto na odpočinok. Výnimkou je iba jarná ruja, kedy je bežne aktívny aj počas dňa a sprevádza samicu. Pri svojich nočných niekoľkokilometrových potulkách revírom sa rys, vedúci po väčšinu roka samotársky spôsob života, môže zatúlať, prirodzene aj do bezprostredného susedstva podhorských dedín či horských hotelov, situovaných v lesných komplexoch. Početnosť populácie rysa ostrovida sa v slovenských lesoch odhaduje na 300 jedincov.

Pri troche šťastia možno zazrieť v nočných hodinách svetielkujúce oči tejto šelmy aj pri frekventovanej dopravnej komunikácii, vedúcej lesnými porastami, kde ho láka ľahko dostupná potrava – zrazená zver. Rys sa spolu s medveďom, vlkom či krkavcom spolupodieľa na odstránení toho, čo môže byť zdrojom chorôb, a zabraňuje tak ďalšiemu rozkladu zdochliny. Keďže vyniká ostrým zrakom, ale najmä citlivým čuchom, zacíti pach uhynutej zveri až na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov. Nečudo, že lačný rys najmä počas dlhotrvajúceho zimného pôstu môže prísť za takouto potravou až do tesného susedstva ľudí.

Krásavec

S dĺžkou tela 80 až 130 cm, výškou 60 až 75 cm a hmotnosťou 18 až 35 kg má charakteristický a s nijakým iným živočíchom nezameniteľný vzhľad. Pomerne krátke telo a vysoké nohy, veľmi krátky chvost a veľkú guľatú hlavu dopĺňajú na konci ušníc typické štetiny predĺžených chlpov a predĺžená srsť na lícach, vytvárajúca charakteristické bokombriadky. Srsť je sfarbená premenlivo – niektoré jedince sú hrdzavohnedé, iné hrdzavosivé s hnedočiernymi škvrnami, s brušnou stranou krémovou až čisto bielou. Rys loví srnčiu a zajačiu zver, hlodavce, obojživelníky, vtáky i väčšie druhy hmyzu. V letnom období si spestruje jedálny lístok aj konzumáciou lesných plodov. Keď sa v lesných ekosystémoch premnožia drobné lesné hlodavce, stávajú sa hlavnou zložkou potravy rysa.

Keďže je rys samotár, samice vyhľadáva iba v období ruje. Rysice sú gravidné 70 až 74 dní a v brlohu, umiestnenom na nejakom skrytom mieste – pod vývratom, skalným previsom či v skalnej štrbine – práve v tomto období vrhajú 2 až 4 slepé mláďatá. Oči sa im otvárajú približne na šestnásty deň života. Matka ich pridája 3 až 4 mesiace a uvádza ich do tajov rysieho života po celý rok. Rysice pohlavne dospievajú v dvoch rokoch, rysy o niečo neskôr vo veku dva a pol roka.

Foto Fotky&Foto

Zvierací šľachtiteľ

Aj keď sú rysy veľmi rýchle zvieratá, zdravá zver im väčšinou unikne. Ich korisťou sa stávajú obyčajne choré, poranené a zoslabnuté či zostarnuté jedince alebo neskúsené mláďatá. Rys nie je vytrvalostný lovec na dlhé trate, potenciálnu korisť obyčajne testuje krátko. Takýto zdravotný test mu spoľahlivo prezradí, či je prenasledovaná zver zdravá a či sa mu oplatí hnať sa za ňou. Míňať sily nadarmo je neúčelné, a preto sa po niekoľkých desiatkach metrov, keď korisť nedobehne, vzdá naháňačky. Takéto otestovanie potenciálnej koristi má pre ňu samotnú veľkú výpovednú hodnotu. Ubezpečí ju, že je zdravotne v úplnom poriadku a že sa nemusí obávať nechať sa otestovať bez ujmy na zdraví aj druhýkrát alebo iným predátorom. Ak je však zviera choré, poranené, prípadne menej zdatné, rysovi sa ho podarí uloviť na krátku vzdialenosť a vyselektuje ho z populácie, v ktorej takto pomáha zachovávať jedince s najlepšou genetickou výbavou. Rysa možno považovať za akéhosi šľachtiteľa druhov, ktoré sú vystavené jeho predačnému tlaku. Má nezastupiteľný podiel na ich dobrej vekovej štruktúre a zdravotnom stave. Revír rysa ostrovida máva rozlohu 10 až 25 km².

Zrazený rys, ktorého autor článku oživoval, až kým ho mohol opäť ponechať v prírode.

Strašidelné kvílivé zvuky

V prírodných podmienkach strednej Európy sa väčšina živočíšnych druhov zasnubuje v jarnom období. Je fascinujúce, že v rodine cicavcov starého kontinentu sa nájdu aj také druhy, ktoré majú pytačky počas vrcholu zimy. Aj keď sa súdnemu človeku zdá, že klimatické pomery panujúce v zátišiach prírody nie sú vonkoncom vhodné na zásnuby, svätý Valentín je patrónom aj zamilovaných rysov, ktorým neprekážajú ani zdrvujúce februárové nočné mrazy.

Zásnuby rysej pospolitosti spadajú časovo do mesiacov január až marec. Ak sa v tomto období prírodnými zátišiami podhorských a horských oblastí budeme potulovať nočnou hodinou, môžeme na vlastné uši započuť rysie mraučanie. Náhodného svedka môžu rysie zásnuby v noci aj vystrašiť, pretože kvílivé zvuky sú zavše nepríjemné a pripomínajú znásilňovanie, ba vari až hrdúsenie. Mraučanie rysov v útrobách lesa, umocnené čarovnou atmosférou mesačného svitu, vyvoláva v neznalom človeku naozaj strašidelné predstavy, ba spôsobuje až zimomriavky…

doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
ÚEL SAV Staré Hory
Ilustrácia a foto autor

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2015. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre