- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Tajomný svet črievičiek

Článok v časopise Quark inšpiroval žiačku 8. ročníka ZŠ k výskumu jednobunkových organizmov.

Môj výskum sa zaoberá črievičkou veľkou, patriacou medzi prvoky, s ktorou som sa prvý raz stretla v 5. ročníku na praktickom cvičení v predmete biológia. Črievička veľká (Paramecium caudatum) sa vyskytuje vstojatých sladkých vodách (mláky, močiare, jazerá) a živí sa baktériami. Je indikátorom znečistenia vôd. Črievičky v nepriaznivých podmienkach (vyčerpanie potravy, zmeny teploty alebo pH, nahromadenie odpadových produktov metabolizmu a pod.) tvoria cysty. Rezistentná (odolná) cysta vie prečkať nehostinné prostredie a neškodí jej ani úplné vyschnutie. K presídleniu cýst dochádza prostredníctvom vetra, vody alebo živých organizmov, napríklad vtákov.

Inšpirácia

Keď Strom života vyhlásil súťaž Výskumník, dlho som rozmýšľala nad témou. Inšpiráciou pre mňa bolo februárové vydanie časopisu Quark, kde sa písalo o jednobunkových organizmoch a o ich zaujímavej stratégii prežívania či adaptácie v nepriaznivých podmienkach tvorbou cýst. Táto téma ma veľmi zaujala, pretože som jednobunkovce mohla pozorovať a skúmať pod mikroskopom.

Priaznivosť prostredia

Cieľom môjho výskumu bolo zistiť, ktoré prostredie je pre život črievičiek priaznivé, a naopak, ktoré prostredie je pre ne neprijateľné. Do pohára na zaváranie som vložila seno a zaliala ho vodou z jazierka. Pohár som položila na svetlé a teplé miesto. Po desiatich dňoch sa objavili prvé črievičky. Pozorovala som ich pod mikroskopom pri160-násobnom zväčšení. Senný nálev som porozlievala do niekoľkých pohárikov po 20 ml. Do každého som dala 10 ml vodných roztokov rôznych vzoriek. Počas siedmich dní som vzorky priebežne odoberala a pozorovala správanie črievičiek (ich veľkosť, tvar, množstvo, úhyn, tvorbu cýst).

Všetko som porovnávala s originálnym senným nálevom. Po pridaní roztoku soli do senného nálevu všetky črievičky postupne uhynuli. Keď som pridala pivný roztok, črievičkám sa darilo, svoj objem niekoľkonásobne zväčšili, zaokrúhlili sa a stmavli. No po štyroch dňoch som ich už nenašla a pravdepodobne uhynuli v dôsledku vyčerpania potravy. Suspenzia živočíšneho uhlia, ktoré má schopnosť adsorpcie vrátane baktérií, spôsobila, že črievičky boli zo začiatku aktívne, svetlej farby, malé a pohybovali sa rýchlejšie. Po štyroch dňoch (opäť po vyčerpaní potravy) som pozorovala úhyn alebo vytvorenie okrúhlej cysty. Pri poklese teploty nálevu na 3 °C sa črievičky pohybovali oveľa pomalšie než za normálnych okolností. Ako sa prostredie prirodzene otepľovalo, ich pohyb bol opäť rýchlejší. Zvýšenie teploty nahrievaním podložného sklíčka nad plameňom sviečky spôsobilo veľmi rýchly pohyb črievičiek. Potom sa ich pohyb opäť ustálil. Pridanie citrónovej šťavy, roztoku medu, cukru či hroznovej šťavy črievičkám uškodilo a okamžite uhynuli. Roztok kvasiniek (z pekárenského droždia) im vyhovoval len čiastočne. Aj po týždni prežívali, bolo ich však menej, boli menšie, svetlé a začali tvoriť cysty (okrúhle nehybné črievičky). Domnievam sa, že kvasinky nie sú zdrojom potravy pre črievičky. Čo ich však držalo pri živote, je pre mňa zatiaľ nezodpovedanou otázkou.

Jogurtové kultúry

Ďalšou otázkou zostáva aj vývoj po pridaní suspenzie peľových zrniek. Črievičkám sa aj po týždni kultivácie darilo, mali dostatok potravy a väčší, oválny tvar, ale boli priesvitné. Živili sa rôsolovitou hmotou, ktorou sú obalené peľové zrnká. Posledný roztok pridaný do senného nálevu bol jogurt. Črievičkám sa aj po siedmich dňoch darilo, ich množstvo vzrástlo, telo mali tmavé. Jogurt obsahuje mliečne baktérie, ktoré boli pravdepodobne zdrojom potravy črievičiek. V porovnaní s originálnym senným nálevom ich bolo niekoľkonásobne viac. Zaujímavé bolo, že okrem množstva aktívnych črievičiek som pozorovala množstvo cýst. Domnievam sa, že to bolo z dôvodu nahromadenia odpadových produktov metabolizmu. Tieto zistenia sú pre mňa kľúčové a svoj výskum by som chcela v budúcnosti obohatiť o správanie sa črievičiek v rôznych jogurtových kultúrach.

Petra Polanská
8. ročník, Žiar nad Hronom Klub Stromu života – Mladý ochranca prírody

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.