Tajomstvo dračieho vajca

Pri pohľade na hviezdny pár v srdci úchvatného oblaku plynu a prachu astronómov čakalo prekvapenie. Hviezdy vo hviezdnych pároch sú si navzájom zvyčajne veľmi podobné, ale v prípade HD 148937 sa jedna hviezda zdá byť mladšia a na rozdiel od druhej má svoje silné magnetické pole.

Nové údaje Európskeho južného observatória (ESO) naznačujú, že v systéme boli pôvodne tri hviezdy, pokým sa dve z nich nezrazili a nesplynuli. Táto búrlivá udalosť vytvorila okolo systému mrak a navždy zmenila osud systému.

Stopy katastrofy

Snímka hmloviny NGC 6164/6165 obklopujúcej dvojhviezdu HD 148937 vo viditeľnej oblasti spektra. Hmlovina má aj svoj názov: Dračie vajce. Snímka bola získaná ďalekohľadom VLT Survey Telescope (VST) na observatóriu ESO na Cerro Paranal, ktorý má priemer primárneho zrkadla 2,61 metra, foto ESO/VPHAS+ team, CASU.

Systém HD 148937 sa nachádza asi 3 800 svetelných rokov od Zeme smerom do súhvezdia Pravítko. Tvoria ho dve hviezdy oveľa hmotnejšie než Slnko a obklopuje ho nádherná hmlovina, oblak plynu a prachu. Hmlovina obklopujúca dve masívne hviezdy je raritou, takže sme tušili, že sa v tomto systéme stalo niečo nevídané, čo sa pri pohľade na údaje potvrdilo. Analýzou sme zistili, že hmotnejšia hviezda vyzerá oveľa mladšie než jej sprievodca, čo nedáva zmysel, pretože by mali vzniknúť v rovnakom čase, hovorí astronómka Abigail Frostová z ESO v Čile a hlavná autorka štúdie, ktorá bola zverejnená v časopise Science.
Vekový rozdiel – jedna hviezda sa zdá byť najmenej o 1,5 milióna rokov mladšia než druhá – naznačuje, že hmotnejšiu hviezdu muselo niečo omladiť. Ďalšou stopou je hmlovina obklopujúca hviezdy, známa ako NGC 6164/6165 alebo tiež Dračie vajce. Je stará 7 500 rokov, teda niekoľko stokrát mladšia než obe hviezdy, a obsahuje veľké množstvo dusíka, uhlíka a kyslíka. To je prekvapujúce, pretože tieto prvky sa zvyčajne nachádzajú hlboko vnútri hviezdy, ale nie vo vonkajších vrstvách. Akoby ich uvoľnila nejaká búrlivá udalosť.

Spojenie hviezd

Vedci zhromaždili údaje namerané pomocou prístrojov PIONIER a GRAVITY, ktoré sú umiestnené na systéme ďalekohľadov VLTI (Very Large Telescope Interferometer) patriacom ESO v čilskej púšti Atacama. Využili tiež dáta zo spektrografu FEROS na 2,2 m ďalekohľade observatória ESO na La Silla.
Domnievame sa, že tento systém sa pôvodne skladal najmenej z troch hviezd, dve z nich museli byť v určitom bode dráhy veľmi blízko seba, zatiaľ čo ďalšia bola oveľa ďalej, vysvetľuje profesor Hugues Sana z Katolíckej univerzity v Leuvene v Belgicku a hlavný vedecký pracovník v oblasti pozorovaní. Dve bližšie hviezdy sa spojili, vytvorili magnetickú hviezdu a vyvrhli časť materiálu, ktorý vytvoril hmlovinu. Vzdialenejšia hviezda sa dostala na novú obežnú dráhu s novovzniknutou magnetickou hviezdou, čím vznikla dvojhviezda, ktorú teraz vidíme v jadre hmloviny.

Magnetické obry

Rozdiel vo veku hviezd naznačoval, že scenár splynutia dvoch hviezd je najpravdepodobnejší, ale dôkaz poskytli až nové údaje z ESO, uviedol výskumný pracovník Laurent Mahy z belgického Kráľovského observatória. Teória vysvetľuje, prečo je jedna z hviezd magnetická a druhá nie. Zároveň pomáha objasniť dlhoročnú záhadu v astronómii: ako získavajú veľmi hmotné hviezdy svoje magnetické polia. Tie sú bežnou vlastnosťou hviezd s nízkou hmotnosťou, ako je naše Slnko, hmotnejšie hviezdy si však magnetické pole rovnakým spôsobom nemôžu udržať. Napriek tomu ich nachádzame.
Astronómovia už dlhší čas predpokladali, že masívne hviezdy môžu získať magnetické pole pri splynutí dvoch hviezd, až teraz však našli priamy dôkaz, že sa tak naozaj deje. V prípade HD 148937 muselo k splynutiu dôjsť nedávno. Predpokladá sa, že magnetizmus pri hmotných hviezdach netrvá príliš dlho v porovnaní s ich dobou života, takže sa zdá, že sme túto vzácnu udalosť pozorovali veľmi skoro potom, čo k nej došlo, dodáva A. Frostová. Ďalekohľad ELT (Extremely Large Telescope) s priemerom objektívu 39 m, ktorý stavia v čilskej púšti Atacama organizácia ESO, umožní podrobnejšie zistiť, čo sa v sústave stalo, a možno prinesie aj ďalšie prekvapenie.

RNDr. Zdeněk Komárek

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.