Jar je jedno z najkrajších ročných období, ktoré sa podľa meteorológov začína vždy už 1. marca. Marec je teda z ich pohľadu prvým jarným mesiacom.
Príchod jari znamenal tradične oslavovaný príchod teplejšieho obdobia a čas pred poľnými prácami. S oslavami sa spájalo množstvo tradičných zvykov, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali doteraz. Asi najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorú pália a hádžu z vysokej skaly alebo z mosta do vody. Pri tejto príležitosti sa tiež pripravovali tradičné jedlá (kulich, paška, palacinky či tvarované bochníky).
Pohyblivá astronomická jar
Meteorologickú jar tu máme už od 1. marca, ale astronomická jar v tomto roku nastane v nedeľu 20. marca o 16:33 hodine. Jarná rovnodennosť je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V tento deň je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín. V skutočnosti je však Slnko nad obzorom zhruba o 11 minút dlhšie, čo je spôsobené lomom svetla v atmosfére, ako aj tým, že východ a západ sa vzťahujú na horný okraj slnečného kotúča. V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Zaujímavosťou je posunutie dátumu rovnodennosti z kalendárneho 21. marca na 20. marca. Od roku 2012 až do roku 2047 je oficiálne začiatok astronomickej jari presunutý na 20. marec a od roku 2048 sa jarná rovnodennosť posunie už na 19. marec. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní prestupného dňa v roku 2100, ktorý by síce mal byť prestupný, ale nebude. To umožní vrátiť v roku 2102 začiatok jari na 21. marec.
Na vysvetlenie, prečo je to tak, treba trocha matematiky. Obdobie medzi dvoma jarnými rovnodennosťami je presne 365,242 2 dňa, resp. 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Pretože tento časový interval sa nerovná celému počtu dní (365 alebo 366), náš kalendár sa tomuto cyklu prispôsobuje každé štyri roky vložením prestupného dňa a rok má vtedy 366 dní. Malý časový rozdiel napriek tomu zostáva, čo sa zasa kompenzuje vynechaním prestupného roka trikrát za 400 rokov (o téme kalendárov sa dočítate aj v Quarku 2/2022, pozn. red.). Okamih jarnej rovnodennosti sa tak v každom neprestupnom roku posúva o necelých 6 hodín dopredu a v každý prestupný rok skočí o viac ako 18 hodín naspäť.
Odmäk
V každom prípade sa v marci vlády ujíma jar a spravidla aj teplejšie počasie, ktoré so sebou prináša aj topenie sa snehu. Zatiaľ čo v nížinách sa sneh väčšinou už dávno roztopil, v horských polohách stále leží ešte niekoľko centimetrov, na niektorých miestach dokonca aj niekoľko metrov snehu.
Na topenie sa snehu má vplyv niekoľko faktorov. Prvým z nich je sadanie snehovej pokrývky. Zatiaľ čo čerstvý sneh obsahuje veľa vzduchových bublín, najmä pokiaľ ide o prachový sneh, postupom času vplyvom tiaže sneh zosadne a hrúbka snehovej pokrývky sa zmenšuje, hoci pritom môže panovať aj celodenný mráz. Tento faktor však, samozrejme, vedie len k poklesu hrúbky snehu, jeho celkové množstvo a objem vody v ňom obsiahnutý sa nemenia a podliehajú až nasledujúcim faktorom.
Jedným z tých, ktoré už naozaj ovplyvňujú množstvo snehu, je sublimácia. To je jav, keď dochádza k priamemu prechodu vody z pevného skupenstva (sneh) do plynného (vodná para vo vzduchu) bez medzizastávky v kvapalnom skupenstve. K tomuto javu dochádza vždy, keď nie je vzduch nad snehovou pokrývkou nasýtený vodnou parou. Tento proces sa dá pozorovať predovšetkým počas slnečných a súčasne mrazivých dní.
Záplavy
Keď teplota vzduchu stúpne nad 0 °C, sneh sa už začína topiť. Čím je vyššia teplota vzduchu, tým je topenie sa snehu rýchlejšie. Pri topení sa, na rozdiel od sublimácie, ide o prechod z pevného skupenstva do kvapalného a zo snehu sa stáva voda.
Na rýchlosť topenia sa nemá vplyv iba samotná teplota vzduchu, ale napríklad aj vietor. Relatívne teplejší vzduch prichádzajúci s jarou sa totiž pri kontakte so snehovou pokrývkou ochladzuje, čím sa zároveň stáva ťažším. Tento chladný vzduch potom izoluje snehovú pokrývku od teplejších vrstiev vzduchu a proces topenia sa môže výrazne spomaliť alebo dokonca aj zastaviť. Ak však pritom fúka vietor, vzduch sa premiešava a do kontaktu so snehom sa dostáva podstatne väčší objem teplého vzduchu a tak sa topenie snehu významne urýchľuje. Vietor teda obyčajne prispieva k silnejšiemu či rýchlejšiemu odmäku.
Najrýchlejšie topenie sa snehu nastáva prirodzene pri daždi. Ak je vtedy teplota nad nulou, vďaka veľkej tepelnej kapacite vody dodáva snehovej pokrývke veľké množstvo energie. V takom prípade je rýchlosť topenia sa snehu až enormná a voda z roztápajúceho sa snehu potom môže rýchlo zdvíhať hladiny potokov a riek. Práve na prelome zimy a jari je preto veľmi dôležité vedieť nielen to, kde leží koľko snehu, teda aká je výška pokrývky, ale predovšetkým, aká je jeho vodná hodnota, teda koľko vody pribudne po jeho roztopení.
Text a foto Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk