Objav takmer štvormiliónročnej zachovanej lebky umožnil zrekonštruovať podobu predka slávnej ženy australopiteka Lucy a odvodene aj nášho ľudského rodu.
Novšie výskumy posunuli vznik nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti) už za hranicu 300-tisíc rokov. Nálezy fosílií, najmä kamenných nástrojov, pravdepodobne spôsobia podobný posun aj u celého nášho ľudského rodu Homo, kde už sa dá zmysluplne hovoriť o dobe pred tromi miliónmi rokov. Kto však boli bezprostrední predkovia ľudí, predľudia?
Hľadanie odpovede
Najčastejšia odpoveď je, že niektorý druh či druhy australopitekov, širšej kategórie afrických tvorov na ľudskej evolučnej línii, časovo zasahujú do obdobia pred vyše štyrmi miliónmi rokov. A keď k nim priradíme aj podobné africké tvory z rodov Ardipithecus, Orrorin a Sahelanthropus, tak azda až do čias pred vyše siedmimi miliónmi rokov. Australopitekovia však predstavovali zmes znakov ľudoopov a neskorších príslušníkov rodu Homo. Ak naozaj boli predkami Homo, muselo ísť o evolučný prechod vyvolaný extrémnymi tlakmi prírodného výberu. Veď australopitekovia, aj tí, čo už preukázateľne väčšinu času kráčali vzpriamene, boli v porovnaní s prvým Homo postavou len asi dvojtretinoví. Predovšetkým objemom mozgu boli len málo nad úrovňou ľudoopov, v porovnaní s prvým Homo ho mali menej ako polovičný. Na druhej strane však zatiaľ nemáme lepšiu vedeckú odpoveď, odkiaľ sme sa vlastne vzali. Preto je dôležité dozvedieť sa o australopitekoch čo najviac a pokúsiť sa v ich anatómii a kontexte sledovať trendy, ktoré mohli viesť k rodu Homo.
Prelom zo zlomu
K najdôležitejším novým pokrokom v tejto sfére sa zaiste zaradí nález mimoriadne zachovanej lebky australopiteka jazerného (Australopithecus anamensis) v etiópskej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny, ktorá severojužne pretína východnú Afriku. Zaslúžil sa oň etiópsko-americký paleoantropológ Yohannes Haile-Selassie s početným medzinárodným tímom špecialistov z viacerých vedných odborov. Výsledky uverejnili v dvoch štúdiách predbežne online vo vedeckom časopise Nature. Yohannes Haile-Selassie, ktorý pôsobí v Museum of Natural History v Clevelande (štát Ohio, USA), uskutočňuje s kolegami vykopávky v materskej krajine už veľa rokov. Unikátnu lebku, označenú MRD-VP-l/1, objavili vo februári 2016. Podľa datovania má približne 3,8 milióna rokov. Australopitek jazerný bol dosiaľ známy iba z úlomkov čeľustí a zubov. Objav lebky tu preto znamená míľový krok vpred. V prípade tohto druhu ide o najstaršieho známeho čistého australopiteka. Väčšina vedcov ho považuje za priameho predka australopiteka afarského (Australopithecus afarensis), ku ktorému patrila aj svetoznáma neúplná kostra ženského jedinca nazvaná Lucy (v čase objavu v roku 1974 znela táborom vedcov slávna pesnička Beatles Lucy in the Sky with Diamonds). Navyše celé rozpätie dôb pred 3,6 milióna rokov a 4,1 milióna rokov je paleoantropologicky akousi dobou temna, ktorá sa vyznačuje minimom nálezov fosílií všeobecne. No a keď sa teraz našla dokonca pomerne zachovaná lebka, je to z hľadiska poznávania našich hlbších koreňov skutočne veľmi vítané.
Zdeněk Urban