Niektorým používateľom spisovnej slovenčiny robí problémy náležité utvorenie tvaru genitívu (2. pádu) množného čísla podstatných mien ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru žena, ako sa o tom môžeme presvedčiť pri pozornejšom sledovaní hovorených aj písaných jazykových prejavov. Stretáme sa napríklad s tvarmi genitívu množného čísla v podobe učiteliek aj učiteľok, predavačiek aj predavačok, basketbalistiek aj basketbalistok, futbalistiek aj futbalistok, kolobežiek aj kolobežok, lekáriek aj lekárok, tkáčiek aj tkáčok, robotníčiek aj robotníčok, účtovníčiek aj účtovníčok, žiačiek aj žiačok, pacientiek aj pacientok, (doklady sme si poznačili z internetu). Pozrime sa na tvorenie genitívu množného čísla uvedených podstatných mien.
Genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru žena, tvorí sa s tzv. nulovou pádovou príponou (t. j. bez prípony) a s predĺžením poslednej slabiky slova (ak nie je dlhá) po vynechaní nominatívnej prípony -a (prípony, ktorá je v nominatíve, 1. páde, jednotného čísla). V poslednej slabike základu slova sa krátka samohláska predlžuje na dvojhlásku alebo na dlhú samohlásku, napr. žaba – žiab, žena – žien, sekera – sekier, hora – hôr, para – pár, slina – slín, mucha – múch, ryba – rýb. Rovnako sa predlžujú aj slabikotvorné r a l na ŕ a ĺ, napr. srna – sŕn, vlna – vĺn. Po predchádzajúcej dlhej samohláske alebo po dvojhláske sa krátka samohláska nepredlžuje, napr. násada – násad, príhoda – príhod, zátoka – zátok, záľuba – záľub, priehrada – priehrad, klieština – klieštin, tiesňava – tiesňav.
Pri slovách zakončených alebo utvorených príponami -ba, -ka genitív množného čísla sa po predchádzajúcej krátkej samohláske tvorí s vkladnou dvojhláskou -ie, napr. plavba – plavieb, skladba – skladieb, stavba – stavieb, činiteľka – činiteliek, nositeľka – nositeliek, kvočka – kvočiek, odbočka – odbočiek, vnučka – vnučiek, žiarovka – žiaroviek, hrdlička – hrdličiek, lyžička – lyžičiek, blúzočka – blúzočiek. Po predchádzajúcej dlhej samohláske alebo po dvojhláske vkladá sa krátka samohláska o, napr. túžba – túžob, bábka – bábok, chatárka – chatárok, masérka – masérok, šprintérka – šprintérok, upchávka – upchávok, objímka – objímok, odborníčka – odborníčok, účtovníčka – účtovníčok, úradníčka – úradníčok, kliatba – kliatob, čiarka – čiarok, občianka – občianok, železničiarka – železničiarok, postieľka – postieľok. Uplatňuje sa tu teda pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého pri tvorení slov alebo tvarov slov (okrem istých výnimiek) nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky.
Z príkladov na genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu, ktoré sme uviedli na začiatku, s vkladnou dvojhláskou ie sú správne podoby učiteliek, predavačiek, futbalistiek, basketbalistiek, kolobežiek, lebo pred vkladnou dvojhláskou ie je krátka samohláska. Naopak s vkladnou samohláskou o sú správne podoby lekárok, robotníčok, účtovníčok, tkáčok, žiačok, pacientok, lebo pred vkladnou samohláskou o je dlhá samohláska, resp. dvojhláska.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.