Priestory univerzít a vysokých škôl musia plniť základný účel a poskytovať miesto pre posluchárne, študovne či knižnice. Celkový vzhľad týchto inštitúcií však môže byť taký moderný – alebo naopak, taký zdanlivo nemoderný –, ako sa len tvorcom zachce.
Pre Grékov z čias Platónovej Akadémie bola inštitúcia vyššieho vzdelania skôr ideou než stavbou. Budovy stredovekých univerzít zasa pripomínali, že myšlienky potrebujú poriadok rovnako ako v kláštoroch, z ktorých sa vyvinuli. Moderní architekti hľadajú čo najnápaditejšie ubytovanie pre idey, ktoré budú tvarovať našu budúcnosť.
Luxusná jachta
Knižnica a vzdelávacie centrum Ekonomickej univerzity vo Viedni takmer ani nevyzerá ako budova. Dielo štúdia architektky Zahy Hadidovej z roku 2013 viac pripomína luxusnú zaoceánsku loď. Na ploche 28 000 m2 v centre univerzitného areálu Viedne bol vztýčený 30 metrov vysoký, 76 metrov široký a 136 metrov dlhý päťpodlažný polygonálny blok, ktorý je sídlom približne 24 000 študentov a 1 800 zamestnancov.
Rovné línie mimo budovy sa pri postupe dovnútra oddeľujú a zakrivujú, aby vytvorili to, čo autori návrhu opisujú ako vnútorný kaňon, ktorého tvary pripomínajú vrstvy skalného útvaru (niektoré vonkajšie fasády budovy sú naklonené až o 35 stupňov). Vnútri steny ustupujú veľkému centrálnemu priestoru – átriu, ktoré slúži ako stretávací bod, a chodbám a mostom umožňujúcim plynulé prechody medzi rôznymi úrovňami budovy. Centrum obsahuje kníhkupectvo, kaviareň, kopírku, spoločenskú miestnosť, učebne a poslucháreň, dvomi hlavnými časťami komplexu sú však knižnica so študovňami a administratívne priestory. Tieto dva oddiely sú oddelené kaňonmi pretínajúcimi budovu, v ich strede je vytvorené átrium osvetlené prirodzeným svetlom, ktoré má podľa autorov pôsobiť ako námestie.
Fasáda aj interiér budovy s knižnicou sú zo železobetónu vystuženého sklenými vláknami, ktorý zabezpečuje dlhú životnosť konštrukcie. Budova je schopná zachytávať a opäť používať 75 % z odpadového tepla, pričom až 50 % potreby tepla je pokrytých geotermálnou energiou.
Bauhaus z roku 2022
Vo februári 2022 bola v Bloomingtone v americkej Indiane otvorená nová budova pre Eskenaziho školu umenia, architektúry a dizajnu na Indianskej univerzite. Budova je nová dátumom postavenia, nie však svojou myšlienkou. Vznikla totiž vďaka tomu, že bývalý absolvent a člen spolku Pí Lambda Fí, ktorý budovu pred viac ako 70 rokmi objednal pre sídlo fakulty, v roku 2013 upozornil na existenciu pôvodných architektonických plánov, ktoré sa nachádzali v zbierke Ludwiga Miesa van der Roha v Múzeu moderného umenia v New Yorku.
Nemecký architekt Ludwig Miese van der Rohe bol jedným z priekopníkov architektúry 20. storočia a posledným riaditeľom slávnej školy výtvarných umení Bauhaus pred jej zánikom v roku 1933 po nástupe nacistov k moci. Od roku 1938 žil v USA. Medzi jeho diela patrí okrem iného aj známa funkcionalistická vila Tugendhat v Brne v susednom Česku. Pôvodný projekt budovy z roku 1952 zrušili pre nedostatok finančných prostriedkov a na návrhy sa zabudlo. Takmer pol storočia po smrti L. Miesa van der Roha (v roku 1969) prevzalo jeho znovuobjavený návrh architektonické štúdio Thomas Phifer and Partners a uskutočnilo ho iba s malými prispôsobeniami súčasným bezpečnostným a iným normám.
Sklo a oceľ
Na stavbu budovy, ktorá dostala meno po spomínanom znovuobjaviteľovi stavebných plánov Sidneymu Eskenaziovi, ktorý stavbu aj spolufinancoval, mali architekti k dispozícii len neveľkú plochu 3 050 m2. Dokázali však verne zrekonštruovať pôvodnú architektovu víziu v podobe 18 metrov širokej a 43 metrov dlhej vyvýšenej dvojpodlažnej obdĺžnikovej konštrukcie zo skla a lakovanej bielej ocele. Horné podlažie je celé presklené a vystupuje nad betónové steny zapustenej prízemnej konštrukcie. Spodná úroveň je z väčšej časti otvorená, s centrálnym átriom, ktoré sa tiahne cez druhé podlažie.
Rozčlenené interiéry majú strohé biele aj drevené steny, podlahy sú zo sivého vápenca a bieleho epoxidového terrazza. Terrazzo je materiál, ktorý obsahuje skombinované úlomky mramoru, žuly, kremeňa, mušlí, skla alebo iných vhodných materiálov zliatych dohromady pomocou cementu alebo epoxidu. Súčasťou interiéru budovy sa stal aj vybraný nábytok od Miesa van der Roha a Florence Knollovej. Medzi prvky stavby prispôsobené súčasným predpisom patria pridané schodisko, hydraulický výťah a rozšírenie mechanickej miestnosti. V záujme dodržiavania environmentálnych noriem spoločnosť Thomas Phifer and Partners nahradila jednoduché sklo izolačným sklom s vysokou účinnosťou.
R