Ak sa vám zdá, že vodné skútre sú vlastne akési plávajúce motorky, ste na dobrej stope. Pôvod týchto bzučiacich vehiklov čeriacich vlny jazier či pobrežné vody majú skutočne na svedomí milovníci a výrobcovia motocyklov z polovice minulého storočia.
Samozrejmosť, akou sa vodné skútre v súčasnosti zdajú byť, to nemala pri dobýjaní svetových rekreačných vôd ľahké. Myšlienka postaviť motorku, ktorá by sa plavila po vode, je relatívne stará – no od stavby prvého funkčného modelu až k jeho sériovej výrobe to trvalo takmer dvadsať rokov. Skútre brázdiace vlny potrebovali niekoľko vĺn na to, aby sa dostali do povedomia verejnosti.
Vincent Amanda
Úplne prvou bola vlna z polovice 50. rokov minulého storočia. Britský výrobca motocyklov Vincent sa vtedy usiloval rozšíriť svoje odbytištia predstavením novinky: zrodilo sa osobné vodné plavidlo. Značka Vincent vznikla v roku 1928, keď dizajnér motocyklov a továrnik Philip Vincent kúpil strojársky podnik HRD a pod názvom Vincent HRD v ňom začal vyrábať motocykle. Svoj vrchol dosiahla značka v 40. rokoch – napríklad model Vincent Black Shadow z roku 1948 bol v tom čase najrýchlejším sériovo vyrábaným motocyklom na svete. V 50. rokoch 20. storočia začal mať Vincent finančné problémy po tom, ako sa s neveľkým úspechom pokúšal preraziť na americkom trhu s motocyklom Indian (Vindian).
V reakcii na ťažkosti sa firma pokúsila rozširovať svoje portfólio výrobkov – napríklad začala ponúkať motory do kosačiek na trávniky. Jednou z noviniek bolo aj osobné vodné plavidlo značky Amanda. Vodný skúter Vincent Amanda z roku 1955 mal vzduchom chladený jednovalcový dvojtaktný motor s výkonom 2,1 konskej sily (k) a so zdvihovým objemom 100 cm3. Dosahoval maximálnu rýchlosť asi 25 km za hodinu, čo sa nezdá veľa, lenže rýchlosť je relatívna: pri skúškach tohto skútra zahynul jeden zo zamestnancov firmy Vincent. Neskôr sa na zvýšenie výkonu používal dvojvalec s objemom 200 cm3, ktorý dosahoval výkon 5,6 k (4 180 W). Skúter Amanda mal trup vyrobený z vtedajšej novinky – sklolaminátu. Problémom tohto inak progresívneho dizajnu bolo, že povrch skútra sa na slnku vážne deformoval. Na hľadanie iných materiálov a dizajnu bolo však už neskoro: firma Vincent bola ešte v tom istom roku nútená zastaviť výrobu nielen svojich prvých vodných skútrov na svete, ale tiež svojho základného sortimentu – motocyklov. Vodný skúter, ktorého sa vyrobilo len asi 2 000 kusov, predbehol svoju dobu a nie celkom vlastnou vinou nedostal šancu ujať sa. Prešlo ďalších takmer 10 rokov na to, aby sa vodné skútre na scéne objavili opäť.
Potešenie v závese
V prvej polovici 60. rokov začala talianska spoločnosť Mival ponúkať svoj Nautical Pleasure Cruiser. Výletné plavidlo svojím dizajnom akoby vypadlo z filmov o Jamesovi Bondovi, ktoré sa práve vtedy začali objavovať. Termín pleasure (potešenie) v názve tohto plavidla však musíme chápať s rezervou, keďže vodič skútra sa musel na riadidlá doslova zozadu zavesiť, aby ho mohol ako-tak ovládať…
Nedostatky talianskeho skútra povzbudili americko-nórskeho motocyklového pretekára a vynálezcu Claytona Jacobsona, ktorý sa už nejaký čas predtým zaoberal myšlienkou zostrojiť svoj vlastný motocykel do vody. Myšlienka sa údajne zrodila po jednej z jeho nehôd, keď si zaumienil vymyslieť motocykel, ktorý by sa pri jazde nemusel vyhýbať pevným prekážkam. Po tom, ako sa Jacobson oboznámil s potešením, ktoré ponúkal skúter spoločnosti Mival, ponúkol svoju vlastnú verziu – na nej mohol vodič za riadidlami stáť. Jeho zásadný prínos k histórii vodných skútrov sa však týkal riešenia pohonu: Jacobsonov skúter ako prvý nepoužíval na vytvorenie prúdu vody externý prívesný motor ako bežné motorové člny, ale čerpadlo. Prvý prototyp bol postavený a spustený do roku 1965. Konštrukcia s pevnou rukoväťou a stojanom bola vyrobená z hliníka a poháňal ju dvojtaktný motor. Čerpadlo s kanálovou vrtuľou vytváralo prúd vody, ktorý, usmernený dýzou, poháňal plavidlo vpred. Prúdový pohon sa vďaka Jacobsonovi stal prevládajúcim druhom pohonu pre všetky vodné skútre.
R, foto Pixabay