- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Úspech motorky do vĺn

Ak sa vám zdá, že vodné skútre sú vlastne akési plávajúce motorky, ste na dobrej stope. Pôvod týchto bzučiacich vehiklov čeriacich vlny jazier či pobrežné vody majú skutočne na svedomí milovníci a výrobcovia motocyklov z polovice minulého storočia.

Samozrejmosť, akou sa vodné skútre v súčasnosti zdajú byť, to nemala pri dobýjaní svetových rekreačných vôd ľahké. Myšlienka postaviť motorku, ktorá by sa plavila po vode, je relatívne stará – no od stavby prvého funkčného modelu až k jeho sériovej výrobe to trvalo takmer dvadsať rokov. Skútre brázdiace vlny potrebovali niekoľko vĺn na to, aby sa dostali do povedomia verejnosti.

Vincent Amanda

Úplne prvou bola vlna z polovice 50. rokov minulého storočia. Britský výrobca motocyklov Vincent sa vtedy usiloval rozšíriť svoje odbytištia predstavením novinky: zrodilo sa osobné vodné plavidlo. Značka Vincent vznikla v roku 1928, keď dizajnér motocyklov a továrnik Philip Vincent kúpil strojársky podnik HRD a pod názvom Vincent HRD v ňom začal vyrábať motocykle. Svoj vrchol dosiahla značka v 40. rokoch – napríklad model Vincent Black Shadow z roku 1948 bol v tom čase najrýchlejším sériovo vyrábaným motocyklom na svete. V 50. rokoch 20. storočia začal mať Vincent finančné problémy po tom, ako sa s neveľkým úspechom pokúšal preraziť na americkom trhu s motocyklom Indian (Vindian).
V reakcii na ťažkosti sa firma pokúsila rozširovať svoje portfólio výrobkov – napríklad začala ponúkať motory do kosačiek na trávniky. Jednou z noviniek bolo aj osobné vodné plavidlo značky Amanda. Vodný skúter Vincent Amanda z roku 1955 mal vzduchom chladený jednovalcový dvojtaktný motor s výkonom 2,1 konskej sily (k) a so zdvihovým objemom 100 cm3. Dosahoval maximálnu rýchlosť asi 25 km za hodinu, čo sa nezdá veľa, lenže rýchlosť je relatívna: pri skúškach tohto skútra zahynul jeden zo zamestnancov firmy Vincent. Neskôr sa na zvýšenie výkonu používal dvojvalec s objemom 200 cm3, ktorý dosahoval výkon 5,6 k (4 180 W). Skúter Amanda mal trup vyrobený z vtedajšej novinky – sklolaminátu. Problémom tohto inak progresívneho dizajnu bolo, že povrch skútra sa na slnku vážne deformoval. Na hľadanie iných materiálov a dizajnu bolo však už neskoro: firma Vincent bola ešte v tom istom roku nútená zastaviť výrobu nielen svojich prvých vodných skútrov na svete, ale tiež svojho základného sortimentu – motocyklov. Vodný skúter, ktorého sa vyrobilo len asi 2 000 kusov, predbehol svoju dobu a nie celkom vlastnou vinou nedostal šancu ujať sa. Prešlo ďalších takmer 10 rokov na to, aby sa vodné skútre na scéne objavili opäť.

Potešenie v závese

V prvej polovici 60. rokov začala talianska spoločnosť Mival ponúkať svoj Nautical Pleasure Cruiser. Výletné plavidlo svojím dizajnom akoby vypadlo z filmov o Jamesovi Bondovi, ktoré sa práve vtedy začali objavovať. Termín pleasure (potešenie) v názve tohto plavidla však musíme chápať s rezervou, keďže vodič skútra sa musel na riadidlá doslova zozadu zavesiť, aby ho mohol ako-tak ovládať…
Nedostatky talianskeho skútra povzbudili americko-nórskeho motocyklového pretekára a vynálezcu Claytona Jacobsona, ktorý sa už nejaký čas predtým zaoberal myšlienkou zostrojiť svoj vlastný motocykel do vody. Myšlienka sa údajne zrodila po jednej z jeho nehôd, keď si zaumienil vymyslieť motocykel, ktorý by sa pri jazde nemusel vyhýbať pevným prekážkam. Po tom, ako sa Jacobson oboznámil s potešením, ktoré ponúkal skúter spoločnosti Mival, ponúkol svoju vlastnú verziu – na nej mohol vodič za riadidlami stáť. Jeho zásadný prínos k histórii vodných skútrov sa však týkal riešenia pohonu: Jacobsonov skúter ako prvý nepoužíval na vytvorenie prúdu vody externý prívesný motor ako bežné motorové člny, ale čerpadlo. Prvý prototyp bol postavený a spustený do roku 1965. Konštrukcia s pevnou rukoväťou a stojanom bola vyrobená z hliníka a poháňal ju dvojtaktný motor. Čerpadlo s kanálovou vrtuľou vytváralo prúd vody, ktorý, usmernený dýzou, poháňal plavidlo vpred. Prúdový pohon sa vďaka Jacobsonovi stal prevládajúcim druhom pohonu pre všetky vodné skútre.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay