Je ľahké pozerať sa na bane iba ako na nepekné otvorené rany v krajine. Náš svet by bez baní nepochybne vyzeral inak, možno krajšie. Lenže naša civilizácia by bez nich nikdy nevznikla.
Človeka od jeho zvieracieho okolia neoddeľuje iba používanie ohňa. Viaceré živočíchy si dokážu vytvoriť a používať jednoduché nástroje. Iba človek sa vyznačuje schopnosťou využívať takmer všetko, čo ho obklopuje. Bez ohľadu na to, či to leží na povrchu, alebo je to ukryté v hlbinách zeme.
História v jednej bani
Na severozápade Svazijska sa nachádza baňa Ngwenya s ložiskami železnej rudy. To by, pravda, ešte nebolo nič výnimočné, keby v roku 1964 vedci na základe rádiového datovania nálezov z bane nezistili, že v bani Ngwenya pracovali ľudia už minimálne pred 45 000 rokmi. A je možné, že červený hematit a jeho odrodu spekularit (tzv. trblietavé rudy) tu ľudia strednej kamennej doby ťažili ešte skôr. V každom prípade, rudy potrebné na prípravu červeného okru sa v tejto najstaršej známej bani sveta ťažili až do obdobia pred 25 000 rokmi.
To však nebol koniec bane Ngwenya. Na mieste sa našla ďalšia baňa s množstvom nástrojov, ktoré boli sofistikovanejšie než tie praveké: rôzne sekáče, krompáče a kladivá vyrobené z doleritu (subvulkanická hornina) svedčiace o starovekom pôvode. Túto mladšiu baňu na železnú rudu vedci pomocou uhlíkovej metódy C14 datovali do roku 400. No a v roku 1964 tu bola otvorená tretia, moderná povrchová baňa, vďaka ktorej v oblasti vznikla železničná trať a elektrická sieť.
Na svete je známych viac miest so starodávnymi baňami, väčšina z nich sa však s baňou Ngwenya nemôže merať ani vekom, ani dĺžkou času, počas ktorého tam prebiehala banská činnosť. Ngwenya je otvorenou učebnicou histórie nielen baníctva.
Ručne a namáhavo
Ťažba predpokladá kopanie, a to si vyžaduje nástroje. Od holých rúk či kamenných sekier cez jednoduché lopaty, krompáče alebo kladivá a časom ich zdokonalené podoby. Starovekí Egypťania ťažili meď a bronz už od roku 3700 pred n. l. a železo od roku 2800 pred n. l. Najneskôr už v časoch výstavby Veľkých pyramíd museli Egypťania ťažiť aj kameň. Veľká Chufuova pyramída bola pokrytá vápencom a červenou žulou, ktoré sa zrejme ťažili na náprotivných brehoch Nílu. Predstava primitívnych ručných nástrojov a technológií egyptských staviteľov nech nás nemýli: vysekanie a dokonalé opracovanie 15-tonových vápencových blokov, ich doprava na stavenisko a ukladanie na správne miesto si žiadali oveľa väčšiu technickú vynaliezavosť, ako by sa mohlo zdať.
Nasledovali storočia až tisícročia stagnácie, keď ťažba naďalej pozostávala z prácneho kopania pomocou ručných nástrojov. Novinkou bolo azda len použitie ohňa, vďaka ktorému sa skaly ľahšie lámali, rozbíjali a odvážali z bane na povrch. Používanie ohňa si časom vyžiadalo aj vylepšenie v podobe jednoduchých vetracích systémov.
Výbušná revolúcia
Zásadný prelom priniesla až zmes nitroglycerínu, sorbentov a stabilizátorov, ktorú si dal v roku 1867 pod názvom dynamit patentovať Alfred Nobel. Ak v priemysle roztočil kolesá (doslova) parný stroj, v baníctve to bol šúľok dynamitu.
Apropos, parný stroj. Prvý exemplár zostrojil v roku 1710 britský technik Thomas Newcomen preto, aby ním nahradil málo účinné ručné čerpadlá na odsávanie vody z banských chodieb. Jeho stroj však potreboval príliš dlhý čas na výrobu pary. Škótsky vynálezca James Watt ho v roku 1777 obohatil o kondenzačnú komoru, ktorá výrazne znižovala tepelné straty a ktorá sa doteraz používa v motoroch dopravných prostriedkov. Ani tým sa výpočet vynálezov inšpirovaných baníctvom nekončí. V roku 1784 si ten istý James Watt patentoval svoju prvú parnú lokomotívu – jej úlohou mala byť preprava rúd z bane. Mimochodom, ešte aj ten dynamit vznikol ako bezpečnejšia náhrada za nestabilný čistý nitroglycerín pri lámaní skál.
Súbežne s dynamitom a bezpečnostnými lampami, ktoré nahradzovali kahance, sviečky a petrolejky, sa v baniach začali objavovať piestové vrtáky, parné vŕtačky, výťahy a čerpadlá, ručné vyťahovanie vyťaženej rudy nahrádzali elektrické dopravníky, banské vozíky a vozidlá. Hlavnou otázkou už akoby zostávalo iba to, ako hlboko pod zem si treba pre ten-ktorý nerast zájsť.
R, foto Pixabay