Vedecký kartograf
Jedným z najvýznamnejších kartografov v Uhorsku bol Slovák Ján Lipský. Ako prvý sa pri svojej práci plne opieral o vedecké metódy. Zomrel pred 190 rokmi.
Ján Lipský sa narodil 10. apríla 1766 v Sedličnej (dnes súčasť Trenčianskych Stankoviec). Ako šľachtic mal predurčenú vojenskú dráhu, preto odišiel na vojenskú akadémiu do Viedenského Nového Mesta. Ešte mladučkého17-ročného dobrovoľného kadeta ho prijali do vojenskej kartografickej komisie. Tá mala za úlohu vykonať zememeračské práce pre prvé vojenské mapovanie, ktoré prebiehalo už od roku 1763. Po skončení prác v roku 1785 komisiu rozpustili a Lipský sa vrátil k svojmu pluku. Okrem toho, že bol dragúnsky rytmajster, kadetom a mladším dôstojníkom prednášal o praktickej geometrii a o zhotovovaní terénnych náčrtkov. Keď v roku 1785 cisár Jozef II. nariadil katastrálne mapovanie v celej habsburskej ríše, medzi vojenských zememeračov sa dostal aj Ján Lipský.
Keďže bol predovšetkým vojak, po vypuknutí vojny s Turkami v roku 1787 so svojím plukom tiahol na Turka. Pobudol v rôznych lokalitách, dokonca v roku 1805 sa zúčastnil aj slávnej bitky pri Slavkove, kde ho zranili.
V roku 1813, už ako plukovník, požiadal o penzionovanie. Istý čas sa liečil vo viacerých kúpeľoch a napokon sa vrátil k ešte žijúcemu otcovi do Praznoviec. Po otcovej smrti sa vrátil do rodnej Sedličnej, kde 2. mája 1826 zomrel. Pochovali ho v záhrade jeho domu.
Na vedeckých základoch
Hoci bol Ján Lipský predovšetkým vojak, mimoriadne významná bola jeho kartografická tvorba a z nej asi najviac práca na mape Uhorska. Je to vlastne prvá mapa krajiny vytvorená už skutočne vedeckými metódami. Na tomto diele však pracoval ako súkromná osoba, a preto nemal prístup k výsledkom vojenských prác. Opieral sa však aj o mapy, ktoré boli ešte len v štádiu príprav. Veľa úsilia venoval zbieraniu detailov. Nemal k dispozícii trigonometrickú sieť krajiny, preto potreboval astronomické merania na určenie polôh miest. Použil polohy miest, v ktorých boli hvezdárne, ale aj merania iných odborníkov. Dokonca sa mu podarilo vytvoriť astronomickú expedíciu. Tá mala za štátne peniaze obísť krajinu a astronomickými meraniami mala určiť polohy vybraných miest. Expedícia sa však skončila len s polovičným úspechom, pretože nie všade sa podarilo uskutočniť potrebné merania. No na základe získaných údajov vyrátal Ján Lipský polohy ďalších miest.
Generálna mapa Uhorska
Problémy nastali aj po vypracovaní mapy – musel sa postarať o jej vyrytie na medené dosky, o jej vytlačenie, ale musel si zabezpečiť aj jej popis. Keď v roku 1803 dokončil prvé štyri listy svojej deväťlistovej mapy, predložil ich na jar prostredníctvom Kráľovskej miestodržiteľskej rady kráľovi, aby dostal koncesiu. Na rytí mapy sa však usilovne pracovalo, takže prvý list opustil tlačiareň už v lete 1804 a ďalšie nasledovali vždy po štyroch mesiacoch. Vďaka veľkej pomoci politických, no aj vojenských kruhov mohol Ján Lipský rýchlo dokončovať jednotlivé listy mapy. Posledný list vytlačili v roku 1808.
Z umeleckého obsahu zaujme najmä bohatá parerga (titulný list mapy) s titulom Alegorická parerga. Zaberá plochu takmer celého listu a okrem titulu neskutočne dlhého názvu (v praxi sa však používala skrátená forma, t. j., čo bolo na vtedajšie časy bežné, Mappa generalis regni Hungariae, Generálna mapa Uhorska) predstavuje prírodné bohatstvo krajiny.
K mape vypracoval Ján Lipský obsiahly register, ktorý vyšiel tlačou v roku 1808. Na 930 stranách obsahuje 39 500 hesiel. Jednotlivé časti posielal na opravu a doplnenie na príslušné stoličné úrady. Názvy uvádzal najprv v domácom jazyku a potom nasledujú aj latinské, nemecké a maďarské formy.
Mapa mala mimoriadny úspech. Po vypredaní nákladu museli dotlačiť ešte 200 exemplárov. Vzbudila všeobecné uznanie doma aj v zahraničí.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora