Vesmírne preteky už dávno nie sú iba záležitosťou štátov, o komerčnú nadvládu vo vesmíre súťažia aj súkromné firmy. Nevojenský charakter ich misií však nezaručuje, že nemôžu byť zneužité hoci aj v budúcich kybervojnách.
Pravdepodobnosť kybernetického zneužitia komerčných vesmírnych satelitov významne zvyšuje skutočnosť, že v súčasnosti neexistujú spoločné záväzné pravidlá a normy kybernetickej bezpečnosti kozmických projektov.
Zraniteľné satelity
V januári sa prevádzkovateľom najväčšej aktívnej satelitnej siete na svete stala spoločnosť SpaceX, založená v roku 2002. Satelitná konštelácia tejto firmy pozostáva z 242 satelitov obiehajúcich okolo Zeme, ku ktorým má v priebehu najbližšej dekády pribudnúť ďalších až 42 000. K nim sa v najbližších rokoch plánujú na obežnej dráhe pridať satelity firiem ako Amazon a OneWeb.
Primárnym cieľom je zabezpečiť prístup na internet aj pre tie najodľahlejšie kúty Zeme. Využitie satelitov však bude zahŕňať napríklad aj monitorovanie životného prostredia a zlepšovanie globálnych navigačných systémov. Neexistencia noriem kybernetickej bezpečnosti a spoločného regulačného riadiaceho orgánu však môže všetko zmeniť. Komerčné satelity môžu byť veľmi zraniteľné kybernetickými útokmi. Keby nad nimi hekeri prevzali čo i len dočasnú kontrolu, mohli by napáchať vážne škody.
Hoci nejde o vojenské či špionážne satelity, ich vypnutie alebo iné narušenie ich riadneho chodu (hekeri by mohli napríklad rušiť či falšovať signály z týchto satelitov) by znemožnilo nielen prístup k ich službám. V praxi by to mohlo mať aj katastrofické následky pre kritickú infraštruktúru: elektrické a vodovodné siete, dopravné systémy a podobne. Niektoré z tisícov komerčných satelitov na obežnej dráhe Zeme sú navyše vybavené pomocnými motormi, ktoré im umožňujú v prípade potreby zrýchliť, spomaliť a zmeniť smer letu v priestore. Hekeri, ktorí by prevzali kontrolu nad takýmito ovládateľnými satelitmi, by mohli zmeniť ich dráhy a spôsobiť kolíziu s inými satelitmi, alebo dokonca s Medzinárodnou vesmírnou stanicou.
Demonštrácia sily
Do akej miery sú takéto katastrofické scenáre pravdepodobné? Možno viac, ako verejnosť tuší. Medzinárodné letecké a kozmické agentúry už úspešné hekerské útoky na satelity zaevidovali. Satelity sú zvyčajne ovládané z pozemných staníc počítačmi. Tie môžu mať v softvéri slabé miesta, ktoré by hekeri mohli zneužiť a pomocou infiltrácií by mohli satelitom poslať škodlivé príkazy.
V roku 1998 sa kyberútočníci nabúrali do počítačov v Goddardovom vesmírnom letovom stredisku v americkom Marylande a prevzali kontrolu nad americko-nemeckým satelitom ROSAT X-Ray. Nariadili mu, aby nasmeroval svoje solárne panely priamo k Slnku. Takýmto spôsobom doslova upiekli jeho batérie a znefunkčnili celý satelit, ktorý nakoniec dopadol na Zem v roku 2011.
V roku 2008 experti NASA dvakrát stratili kontrolu nad satelitom Terra EOS: najprv na dve minúty, potom približne na deväť minút. Útočníci – neskôr v správe o incidente označení za hekerov pravdepodobne z Číny – počas spomínaných intervalov nad satelitom prevzali úplnú kontrolu. I keď svoju dočasnú prevahu aktívne nevyužili – nezadali satelitu nijaké svoje vlastné príkazy – bola to účinná demonštrácia sily.
Narušenia kybernetickej bezpečnosti zaznamenali už predtým, v apríli 2005, v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, odkiaľ štartujú kozmické lety, aj v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Texase, kde sa nachádza kontrolné stredisko misie Medzinárodnej vesmírnej stanice a misií raketoplánov. Podľa portálu Via Satellite sa útočníci v Kennedyho stredisku na Floride nabúrali do počítača raketovej montážnej haly, kde sa pred každou misiou k raketoplánu pripájajú externé nádrže a pohonné jednotky. Ukradnuté elektronické dáta a dokumenty odtiaľ previedli do počítačov na Taiwane, ktorý často slúži Číne ako digitálna prestupná stanica. Z nej sa potom presúvajú dáta do počítačov na čínskej pevnine. Aj v tomto prípade boli v podozrení hekeri prepojení s čínskou a zrejme i ruskou vládou.
Demonštráciu sily hekerov zažila v rokoch 2007 a 2008 Geologická služba Spojených štátov amerických, keď opakovane strácala kontrolu nad svojím satelitom Landsat-7. Ani v tomto prípade útočníci nezadávali vlastné príkazy. Už samotné odopretie kontroly nad satelitmi je však považované za vážnu bezpečnostnú hrozbu. O podobné útoky sa opakovane pokúšajú aj hekerské skupiny z Iránu a iných štátov.
R, foto NASA, Pixabay
Článok vznikol v spolupráci s NEXTECH.