Lesné železničky sa u nás začínali stavať v 19. storočí, keď tradičný spôsob dopravy vyťaženého dreva z lesa do dolín splavovaním po riekach prestal stačiť nárokom priemyslu. Z desiatok sa ich doteraz dochovalo len niekoľko: v podobe skanzenov slúžia ako romantická spomienka na niekdajšiu nie až takú romantickú drinu v lesoch.
Lesné železničky boli zmenšeninami klasických veľkých železníc s užším rozchodom, ktorý umožňoval lepšie prispôsobenie sa terénu. Ich trať sa väčšinou začínala pri píle alebo pri zastávke normálnej železnice a viedla pozdĺž vodných tokov do horských dolín.
Drevenky, koňky, železničky
Predchádzali im drevenky – jednorazové drevené žľaby-koľajiská používané na posun vyťaženého dreva do dolín. Najväčšia z nich v Jelšave (1842 – 1853) bola dlhá 3,7 km a plný vozeň na nej vážil 5,5 tony. Zrejme prvou skutočnou lesnou železnicou na Slovensku bola však železnička Kohútová na Orave z roku 1867. Ťažnú silu na nej ešte podobne ako na drevenkách poskytovali kone – zvieratá ťahali vozne do kopca, dolu sa naložené vozne spúšťali iba vlastnou váhou a brzdami. Až neskôr sa v lesoch objavila para. Prvou parnou lesnou úzkokoľajkou v rámci celého Uhorska sa stala železnička z Markušoviec z rokov 1872 až 1873. Používala dve parné lokomotívy značky Kraus. V roku 1873 bola postavená podobná trať medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou. Obe mali rozchod 1 000 mm a po oboch sa prepravovali aj ľudia.
Naše lesné trate boli jedinečné aj v čase elektriny: železnička z Ľubochne sa v roku 1904 stala prvou elektrifikovanou lesnou železnicou v strednej Európe. V prvej polovici 20. storočia u nás pracovali desiatky lesných železníc, od jednoduchých konských až po rozvetvené trate s verejnou osobnou prepravou. Drevo sa nakladalo na plošinové vozne alebo na oplenové vozne, čo sú vozne zložené z dvoch samostatných podvozkov, ktoré navzájom spája odvážané dlhé drevo.
Skanzeny
Zo slávnej éry sa do súčasnosti zachovali iba torzá niekoľkých 760 mm úzkokoľajok. Z tratí v Kamenici nad Cirochou a v Žarnovici zostali len zvyšky v dĺžke pár sto metrov, Čiernohronská lesná železnica v Čiernom Balogu s dĺžkou 17,6 km, Považská lesná železnica s dĺžkou 2 až 3 km a Kysucká a Oravská lesná železnica, ktorých úseky dohromady merajú asi 10 km, slúžia ako skanzeny. Oravská a Kysucká železnica sú ukážkami úvraťových tratí – v úvratiach sú výhybky umiestnené kolmo na spádnicu a vlak po nich pokračuje vyššie v protismere, čím prekonáva prudké stúpania. Oravskú časť postavili v roku 1918 z Lokce do Oravskej Lesnej a v roku 1926 ju úsekom Beskyd – Chmúra prepojili s Kysuckou lesnou železnicou. V tom istom roku bola postavená aj stanica Oravská Lesná Tanečník, kde je teraz areál múzea a začiatok 3 km dlhej vyhliadkovej jazdy na stanicu Sedlo Beskyd vo výške 935 m n. m. a späť. Vo Vychylovke na Kysuciach je v rámci Múzea kysuckej dediny sprístupnená iná časť kedysi spoločnej železnice: úsek z osady Kubátkovia po prvú úvrať v dĺžke 3,4 km bol opäť spojazdnený v roku 1994 a prechádza cez skanzen, v ktorom sa nachádzajú ľudové stavby z kysuckého regiónu. Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu bola postavená v roku 1909 a v pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982. Trate tejto železničky, vetviace sa do mnohých dolín, merali spolu vyše 130 km. K atrakciám tejto železnice v súčasnosti okrem vyhliadkových jázd patria aj ukážky, v rámci ktorých je zostavený pôvodný drevorubačský vlak naložený dlhým drevom pre potreby fotografov, filmárov alebo historikov.
R
Motorová Oravská železnica premáva päťkrát denne od 9:00 do 16:00 h, cez víkendy do 17:00 h, pričom vstupenky si je možné objednať aj online.
Kysucká lesná železnica je od 1. 9. z technických príčin zatvorená, ďalšie detaily sú tu.
Časy odchodov a vstupenky na jednotlivé trasy Čiernohronskej železnice nájdete tu.