Pred rokmi objavili biológovia nový typ genetického materiálu, ktorý nazvali dlhou nekódovou RNA (ribonukleová kyselina). Táto RNA je kopírovaná zo sekcií genómu, ktoré sa kedysi považovali za odpadovú DNA. Od jej objavu vedci postupne zistili, že táto RNA, takzvaná IncRNA, vplýva na viacero bunkových procesov vrátane určovania osudu buniek počas embryonálneho vývoja. Doteraz sa však presne nevedelo, akým mechanizmom IncRNA tento vplyv zabezpečuje. Štúdia profesorky Laurie Boyerovej z University of Massachusetts Medical School odhalila, že braveheart – myšia IncRNA, ktorú našli vo vysokých koncentráciách v srdci a je nevyhnutná pre správny vývoj svalových buniek tohto orgánu, má niekoľko unikátnych štrukturálnych oblastí. Ukázalo sa, že odstránenie len 11 nukleotidov, predstavujúcich dve percentá celej molekuly, zastavilo normálny vývoj buniek srdca. Boyerovej tím preskúmal všetky proteíny, s ktorými by braveheart mohla pri ovládaní rastu buniek srdca spolupracovať (približne 10 000 proteínov). Výsledkom bolo zistenie, že transkripčný faktorový proteín nazývaný CNBP (cellular nucleic acid binding protein) si so skúmanou oblasťou braveheart vytvára silné väzby. Už predchádzajúce štúdie pritom odhalili, že mutácie CNBP môžu viesť pri myšiach aj u ľudí k poruchám srdca. Dodatočný výskum tiež potvrdil, že CNBP funguje ako potenciálna bariéra vývoja srdca a je to práve braveheart, ktorá ho neutralizuje a umožňuje tak bunkám stať sa svalmi srdca.
Foto pixabay