To, že orech kráľovský patrí medzi odolné stromy, ktoré si po vysadení nevyžadujú zvláštnu ochranu, už prestáva platiť.
Jedným z najčastejších ochorení orecha kráľovského (Juglans regia) je černanie plodov. Ochorenie sa nazýva antraknóza orechov a spôsobuje ho huba Gnomonia leptostyla.
Prevoz z USA
V poslednom období sa však v našich končinách objavil nový škodca orechov – drobná mucha vrtivka orechová (Rhagoletis completa). Pochádza z južnej a strednej časti USA, kde patrí k jej hostiteľským rastlinám najmä orech čierny (Juglans nigra), ale aj iné druhy z rodu Juglans. Zo Severnej Ameriky sa rozšírila do Európy v roku 1986, a to prevozom plodov so živými larvami.
Prvé údaje o výskyte z Európy pochádzajú zo Švajčiarska. Odtiaľ sa škodca rozšíril do Talianska, potom do Slovinska a ďalej do Európy. U nás sa táto drobná muška objavila asi pred dvoma rokmi. Muška vrtivka orechová dosahuje veľkosť 4 – 6,4 mm. Larva škodcu je beznohá a dlhá asi 8 – 10 mm. Larvy sa kuklia v pôde pod stromami a v štádiu kukly prezimujú. Dospelé jedince možno pozorovať od júla do augusta, v poľných podmienkach dokážu prežiť až 40 dní. Sú schopné sa šíriť aktívne preletom veľkých vzdialeností, ako aj pomocou vetra. Rýchlosť rozširovania dospelých jedincov je vysoká a môže dosiahnuť až 300 km/rok. Rhagoletis completa má iba jednu generáciu do roka.
Larvy-chodbárky
K základným príznakom prítomnosti vrtivky orechovej patria vpichy na šupke, ktoré vznikli po kladení vajíčok pod pokožku plodov. Z vajíčok sa za tri až sedem dní liahnu larvy. Tie sa kŕmia šupkou zvyčajne dva až päť týždňov. Priemerný počet vajíčok nakladených na jeden vpich je takmer 22. Okolo vpichov dochádza k farebným zmenám, šupka postupne hnedne až sčernie. Tri larválne štádiá sa vyvíjajú v šupke plodu, potom vyzreté larvy opúšťajú šupky, aby sa zakuklili v pôde. Keď larvy opustia plod, zostávajú v šupke chodbičky, šupka mäkne, rozkladá sa a na škrupine sa vytvárajú škvrny. Poškodená šupka sa ťažko odstraňuje. V prípade skorého napadnutia sú plody scvrknuté, mäknú a opadávajú zo stromu. Škodca sa môže najjednoduchšie identifikovať ako larva v plodoch alebo ako dospelý jedinec pomocou žltých lepových lapačov. Po zistení výskytu Rhagoletis completa je dôležité odstránenie a likvidácia napadnutých orechov. Chemická ochrana je zameraná na likvidáciu dospelých jedincov pred nakladením vajíčok. S chemickou ochranou je potrebné začať začiatkom júla a v 7- až 14-dňových intervaloch ju opakovať do približne mesiaca pred zberom. Vajíčka nakladené po tomto termíne už nemajú dostatok času na vývoj a spôsobenie škody.
Sesternice
Vrtivka orechová nie je osamelá. Jedna jej sesternica sa vyskytuje aj u nás – vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je dlhá asi 5 milimetrov a podobá sa malej muche domácej (Musca domestica). Dospelé samičky kladú vajíčka do nezrelých žltozelených plodov čerešní, ktoré larvy úplne znehodnocujú. Napadnuté plody sa stávajú vstupnou bránou pre sekundárne patogény – rôzne typy hnilôb. Vrtivka čerešňová postihuje najmä neskoré odrody sladkých čerešní, skoré odrody čerešní najčastejšie zostávajú bez červivosti. V Kanade a v USA si na čerešniach pochutnáva vrtivka Rhagoletis fausta. Príznakom napadnutia sú vajíčka kladené pod pokožku plodov hostiteľských rastlín. Pri kontrole sa hľadajú drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok, okolo ktorých obvykle dochádza k zafarbeniu pokožky. Preprava infikovaných plodov je hlavným spôsobom prenosu do predtým neinfikovaných oblastí. K neeurópskym vrtivkám patrí aj vrtivka jabloňová (Rhagoletis pomonella). Okrem jablone nepohrdne ani marhuľou, čerešňou či slivkou. Za rok má tento škodca spravidla iba jednu, v teplejších oblastiach dve generácie. Imága sa roja od júna do augusta. Samičky zapúšťajú vajíčka jednotlivo pod pokožku plodov. Vyliahnuté larvy najprv vŕtajú chodbičky pod pokožkou jabĺk, neskôr prenikajú hlbšie do dužiny. Príznakom napadnutia sú kľukaté chodbičky pod pokožkou jabĺk alebo drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok. Červivé plody podliehajú hnilobe.
BP