Jasoň chochlačkový je zákonom chránený motýľ. Rozumná činnosť človeka môže prispieť k prežívaniu, či dokonca rozširovaniu tohto druhu. Plánovaná výstavba komunikácie na slovensko-moravskom pomedzí by pri vhodnom manažmente pomohla jeho ďalšiemu šíreniu.
Väčšinou si pod pojmom jasoň mnohí predstavia veľkého belavého motýľa s nápadnými červenými kruhovými škvrnami na krídlach, o ktorom sa dočítali v literatúre, učili v škole alebo ho videli v prírodopisnom filme či v zbierkach múzea, prípadne ho na vlastné oči pozorovali v horách počas letných dní. Tento vzácny motýľ jasoň červenooký (Parnassius apollo) má aj svojho menšieho príbuzného. Ten má trochu skromnejšie zafarbenie a v prírode nie je až taký nápadný, pretože nemá červené škvrny na krídlach. Volá sa jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) a podobne ako jeho väčší príbuzný je na Slovensku zákonom chránený. Vyskytuje sa lokálne a vzácne, občas aj vo väčších počtoch, ale v porovnaní s jasoňom červenookým na viacerých miestach. Na rozdiel od jasoňa červenookého sa vyskytuje nielen na strmých svahoch, ale aj v rovinatejšom teréne.
Takmer neviditeľný motýľ
Ten, kto sa vyzná v botanike, určite pozná aj hostiteľskú rastlinu húsenice jasoňa chochlačkového, ktorou je chochlačka (Corydalis). Chochlačka rastie hojne v našich listnatých lesoch na viacerých miestach a v čase kvitnutia skoro na jar (marec – apríl) je vidieť už aj z diaľky v ešte neolistenom lese rozsiahle koberce jej fialových či bielych kvetov. Preto je možno prekvapujúce, že jasoňa chochlačkového na takých silno zalesnených miestach takmer nik nevidel, a to ani počas pokročilej jari, kedy sa u nás vyskytuje najčastejšie.
Kedysi bol tento motýľ na Slovensku hojnejší. Na mnohých lokalitách však vyhynul. V súčasnosti žije v nižších polohách len zriedka, skôr by sme ho našli v kopcovitom teréne a stredných polohách. Aj v Európe je už na mnohých miestach zriedkavosťou a stáva sa čoraz vzácnejším. Existujú však aj krajiny, kde sa mu aj v súčasnosti vďaka vhodnému manažmentu darí. K takým krajinám patrí napríklad aj od nás dosť vzdialené Estónsko. Na jeho území dokonca možno pozorovať zvyšovanie jeho početnosti a rozširovanie distribúcie.
Všeobecné nároky na prežitie
Jasoň vyžaduje na svoje prežívanie nezapojené štruktúry lesných porastov. To znamená, že na miestach jeho výskytu musí byť k dispozícii dostatok lesných priesekov a čistín rozmiestnených v dostatočnej blízkosti od seba. Užitočné by bolo zabezpečiť postupnú ťažbu drevín a obnovu mladých porastov. V oblasti výskytu jasoňa by určite nemali byť prítomné vysoké ihličnaté dreviny so zapojenými korunami. Lesné porasty, kde sa druh vyskytuje, by sa mali upraviť aj pomocou výrubov na nízke lesy (výmladkové lesy).
Presvetlené miesta v lese vyhovujú aj riedkemu porastu chochlačky, kde sú pre heliofilné samičky vhodné podmienky na kladenie vajíčok a vývin húseníc na chochlačkách. V oblastiach výskytu jasoňa je potrebné udržiavať aspoň 10 až 15 metrov široké a svetlé koridory pozdĺž lesných ciest. Okrem prítomnosti chochlačky musí byť na lokalite v blízkosti, kde žijú húsenice na odlesnených plochách, aj dostatok vhodných kvitnúcich rastlín nevyhnutných ako potrava pre dospelé jedince (imága) jasoňa.
Kedysi sa na viacerých lokalitách pásli zvieratá a takáto krajina jasoňovi chochlačkovému väčšmi vyhovovala. Keďže sa páslo aj v riedkych lesíkoch, nedochádzalo tým k ich úplnému zarastaniu. V poslednom storočí sa však od pastvy na mnohých miestach upustilo, často došlo k zalesňovaniu smrekom a samovoľnému zarastaniu horských lúk. Pasenie sa síce na niektorých lokalitách, kde sa jasoň chochlačkový kedysi hojnejšie vyskytoval, začína znova uplatňovať, ale jasoň tam už väčšinou nežije. Len málokde na Slovensku sa zachovali predchádzajúce ideálne podmienky na jeho výskyt.
Text a foto Miroslav Kulfan