Fosilizovaná listová vetva nájdená v Patagónii a datovaná do skorého eocénu (pred 54 až 48 mil. rokov), ktorú opísali v roku 1941, sa uvádzala ako najstaršia fosília bambusu a hlavný fosílny dôkaz o gondwanskom pôvode bambusov. Nedávny výskum Petera Wilfa z Pensylvánskej štátnej univerzity však odhalil skutočnú povahu Chusquea oxyphylla. Podľa jeho zistenia sa skôr javí, že v skutočnosti ide o ihličnan.
V posledných desaťročiach niektorí autori pochybovali, či patagónska fosília bola skutočne bambusom alebo druhom trávy. Opravená identifikácia je významná, pretože príslušná fosília bola jedinou makrofosíliou bambusu, ktorý sa stále viaže so starodávnym južným superkontinentom Gondwana. Najstarší dôkaz o bambusoch na severnej pologuli patrí do stredného eocénu, zatiaľ čo iné juhoamerické fosílie nie sú staršie ako z obdobia pliocénu (pred 5,3 až 2,8 mil. rokov). Podľa P. Wilfa sa však fosília nepodobá zástupcom rodu Chusquea ani nijakému inému bambusu: Neexistujú dôkazy o uzlinách či puzdrách bambusového typu. Časti, ktoré sa môžu podobať akýmkoľvek bambusovým prvkom, pozostávajú iba zo zlomených východiskových bodov listových základní, ktoré sa líšia od vetvičky bambusov, a heterofaciálne skrútené základne voľných listov sa nevyskytujú v nijakom bambuse alebo tráve.
P. Wilf porovnal holotyp s nedávno opísanými fosíliami rodu Retrophyllum (rod šiestich živých druhov ihličnanov) z toho istého fosílneho miesta. Dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že Chusquea oxyphylla nemá s bambusmi nič spoločné, a tak P. Wilf fosíliu premenoval – zachoval prioritu staršieho mena a spojil Chusquea oxyphylla a Retrophyllum spiralifolium do Retrophyllum oxyphyllum.
Zo stránky Science Daily spracovala BP