Viac ako 1,5 miliardy kilometrov k najväčšiemu mesiacu Saturnu Titan sa zdá byť na pristátie kozmickej lode predsa len priveľká vzdialenosť. Podľa odborníkov by však správny druh pohonného systému mohol dopraviť raketu na Titan za približne dva až dva a pol roka. Umožniť by to mohol koncept fúzneho pohonu, ktorý sa nazýva priamy fúzny pohon (DFD – direct fusion drive). A práve DFD sa vyvíja v americkom národnom Princetonskom laboratóriu plazmovej fyziky. Vedci na čele so Samuelom Cohenom v súčasnosti pracujú na jeho druhej iterácii známej ako Princetonovo pole s obrátenou konfiguráciou-2 (PFRC-2). Tento typ pohonu využíva množstvo výhod aneutronickej fúzie, predovšetkým extrémne vysoký pomer výkonu k hmotnosti. Palivo na pohon DFD obsahuje deutérium a izotop hélia-3. Aj pri relatívne malom množstve mimoriadne silného paliva môže DFD prekonať súčasné chemické alebo elektrické pohonné látky rakiet. Konkrétny impulz systému, ktorý je mierou toho, ako efektívne motor využíva palivo, sa odhaduje ako porovnateľný s najefektívnejšími elektrickými motormi v súčasnosti. Okrem toho by DFD poskytoval v režime nízkej spotreby ťah 4 až 5 N, čo je len o málo menej, ako by vyprodukovala chemická raketa počas dlhého časového obdobia. A prečo vedci uvažujú nad Titanom? Vďaka jeho kvapalným cyklom a bohatým povrchovým organickým molekulám, najmä uhľovodíkom, sa stáva zaujímavý, takže Titan by sa tak mohol stať akousi čerpacou stanicou v budúcom systéme vesmírnych výprav.
Kredit Princeton Satellite Systems
Zo stránky Phys.org spracovala BP