Príroda sa mení. Reaguje na činnosť, ale aj na nečinnosť človeka a v ostatných desaťročiach aj na zmenu klímy. V súčasnosti, keď oveľa intenzívnejšie hovoríme o strate biodiverzity, je jej monitorovanie veľmi dôležitým nástrojom ochrany prírody.
Lesy, lúky, mokrade aj iné biotopy sú narúšané, fragmentované (rozdrobené), prenikajú do nich nepôvodné (invázne) druhy. Nesprávny manažment ich znehodnocuje a opustenie tradičného využívania (napr. zanechaním pasenia a kosenia) výrazne ovplyvňuje ich charakter. Pravidelné a presnejšie monitorovanie preto pomáha k rýchlejšiemu odhaľovaniu nežiaducich zmien a umožňuje včasné zavedenie nápravných opatrení.
Monitorovanie území
Sústavu európsky významných biotopov NATURA 2000 sme dokonca ako krajina povinní monitorovať a podávať správy o ploche, kvalite a zmenách v týchto biotopoch. Tie sa nachádzajú v chránených územiach pokrývajúcich najcennejšie a najohrozenejšie ekosystémy Európy. Tvoria viac ako 18 % územia Európskej únie a sú súčasťou najväčšej koordinovanej sústavy chránených území na svete.
Pravidelné sledovanie takýchto rozsiahlych plôch je náročné. Kľúčovú úlohu by mohli zohrať novšie prístupy, ako napríklad výstupy z diaľkového prieskumu Zeme (napr. satelitné snímky, letecké snímky a snímky z bezpilotných lietadiel). Výhodou týchto údajov je, že sa zaznamenávajú v pravidelných časových intervaloch (od niekoľkých hodín až po niekoľko dní). Tím vedcov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV vyvíja špecializovaný softvér NaturaSat, ktorý má potenciál v budúcnosti slúžiť na automatické vyhľadávanie, rozpoznávanie a monitorovanie týchto cenných biotopov, a to nielen na Slovensku.
Lesné biotopy na Slovensku
Náš výskum sa v prvej fáze zameriava predovšetkým na identifikáciu a monitorovanie lesných biotopov sústavy NATURA 2000. Pri práci s týmto typom stanovišťa je potrebné brať do úvahy charakter lesných porastov z hľadiska zásahov človeka.
Ten istý druh dreviny dominuje v prírode blízkych, prirodzených lesoch, kam patria aj prioritné biotopy sústavy NATURA 2000 (napr. horské smrekové lesy alebo lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy), ale aj v hospodárskych, monokultúrnych, rovnovekých porastoch (napr. vysadené sekundárne smrekové porasty). Preto sa nám môžu javiť zo satelitných snímkov veľmi podobné, priam rovnaké. Napríklad smrek obyčajný (Picea abies) dominuje v prirodzených smrekových lesoch, ale aj v sekundárnych smrekových porastoch. Môžeme sa s nimi stretnúť napríklad na strednom Slovensku, kde sa často oba typy nachádzajú v bezprostrednej blízkosti.
Na juhu Slovenska a v okolí riek ide o lužné lesy, pre ktoré je typickou drevinou topoľ. Do stromovej etáže týchto lesov patria aj jaseň, dub, brest a vŕby. Rovnako ako smreky sa aj topole, najmä rôzne kultivary topoľa kanadského (Populus × canadensis) vysádzajú v monokultúrach, pretože ich drevo je veľmi žiadané pre drevospracujúci priemysel. Využívajú sa napríklad v stavebníctve, pri výrobe papiera a buničiny aj pri výrobe nábytku.
Odolnosť v rozmanitosti
Dá sa teda rozoznať vysadený les od prirodzeného s podobným druhovým zložením stromov na satelitných snímkach?
Aj keď v spomínaných lesoch často dominujú rovnaké druhy stromov, v nepôvodných lesoch sú stromy väčšinou rovnakého veku a rastú často v pravidelných radoch. Na rozoznanie môžeme využiť práve charakteristiky vyjadrujúce informácie o štruktúre satelitného obrazu, ktorá predstavuje rozdiely v morfologickej a vekovej štruktúre lesnej vegetácie.
Vedieť rozoznať prirodzené porasty od vysadených je dôležité pre nastavovanie manažmentu ochrany biotopov a územia, ako aj pre vyhľadávanie nových lokalít vzácnych prirodzených biotopov. Tieto oblasti môžeme označiť ako jadrá či ostrovy s najvyššou biodiverzitou a slúžia ako zásobárne druhov pre celé okolie.
Dôležitá je nielen ochrana jednotlivých biotopov, ale najmä udržanie ich rôznorodosti v krajine. Na každý biotop sú totiž naviazané iné druhy rastlín a živočíchov a čím bude naša krajina rozmanitejšia, tým bude pestrejšia a odolnejšia proti zmenám.
Text a foto Mgr. Lucia Čahojová
Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v Bratislave
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.