V posledných desaťročiach bol vo väčšine členských štátov EÚ zaznamenaný výrazný úbytok rozlohy aktívne využívanej poľnohospodárskej pôdy. Tento úbytok môže byť okrem iných dôsledkov reprezentovaný jej zarastaním.
Zarastanie je prirodzený fenomén, ktorý sa prejavuje v zmene biocenóznych spoločenstiev, v rámci areálov, kde sa tento proces objaví. Ide o veľmi dynamický proces, pri ktorom sa bylinné a bylinno-krovinové formácie menia v priebehu jedného a následne aj viacerých vegetačných období. Spôsobujú tak zreteľné zmeny vo fyziognomických charakteristikách krajiny. Záverečným stupňom procesu zarastania je v miernych klimatických podmienkach lesný porast.
Dynamika procesu zarastania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, historická ortofotomapa (vľavo), aktuálna ortofotomapa (vpravo)
Pozitíva aj negatíva pustnutia
Tento proces je možné pozorovať vo viacerých regiónoch Európy, v rôznych štádiách aj obdobiach. Vyskytuje sa najmä v marginálnych oblastiach, ale súvisí aj so sociálnymi alebo hospodárskymi problémami vo vidieckych oblastiach. Prejavuje sa významnými environmentálnymi dôsledkami – pozitívnymi aj negatívnymi. Environmentálnu výhodu predstavuje v oblastiach s intenzívnym a riadeným poľnohospodárstvom, kde dochádza k výraznému zníženiu hnojenia syntetickými hnojivami. Negatívny dôsledok predstavuje v oblastiach, kde zarastajú lúky a pasienky s významným botanickým potenciálom pre chovné aj voľne žijúce zvieratá, sťahovavé vtáky a hmyz.
Pustnutie poľnohospodárskej pôdy a jej zarastanie prirodzenou vegetáciou ovplyvňuje prírastok biomasy, pričom biomasu môžeme považovať za jeden z kľúčových a primárnych parametrov na hodnotenie uhlíkového cyklu. Pre enormný rozsah pustnutia pôdy v strednej a východnej Európe, ktorý vytvára súvislý lesný a krovinový porast mimo aktívne obhospodarovaných a manažovaných lesov, je nutné započítať tieto zmeny ku globálnemu uhlíkovému cyklu.
Situácia na Slovensku
Proces pustnutia poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je vnímaný ako nový sociálny, hospodársky a krajinno-ekologický problém. Rozsah spustnutej poľnohospodárskej pôdy v rámci územia Slovenska sa odhaduje na úrovni 420- až 450-tisíc hektárov. Uvedená rozloha predstavuje 17,5 až 18,6 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v krajine. Z hľadiska zmien poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, ale vo všeobecnosti aj v stredoeurópskom kontexte, treba poukázať na politické zmeny, ktoré prebehli po roku 1989. Tieto zmeny spôsobili transformáciu štruktúry poľnohospodárstva, a tým často aj ukončenie poľnohospodárskej činnosti, čím sa vytvorili podmienky na proces zarastania, v ktorom definujeme rôzne štádiá, napríklad zarastanie nízkou (bylinnou) vegetáciou, zarastanie krovinovou vegetáciou, prípadne zarastanie stromovou vegetáciou. Tieto štádiá zarastania poľnohospodárskej pôdy je možné identifikovať v rôznych častiach Slovenska.
Spustnutá poľnohospodárska pôda zarastajúca krovinovou vegetáciou, šikmá snímka z dronu (vľavo), aktuálna letecká ortofotomapa (vpravo)
Pomoc vedeckého výskumu
Na identifikáciu spustnutej poľnohospodárskej pôdy sa využívajú najmä údaje získané v teréne, zväčša pri fyzických kontrolách poľnohospodárskych areálov. S rastúcimi nárokmi a požiadavkami vzniká potreba pravidelného monitorovania takýchto areálov a potreba kontroly realizácie aktívnych manažmentových opatrení (orba, kosenie, mulčovanie a i.). Operatívne a efektívne získanie informácií napríklad o výskyte spustnutej poľnohospodárskej pôdy a jej dynamike, najmä na rozsiahlejších územiach, nám umožňujú aktuálne satelitné a letecké údaje diaľkového prieskumu Zeme. Výhodou satelitných údajov je, že sú zaznamenávané v pravidelných časových intervaloch (od niekoľkých hodín až po niekoľko dní). Pravidelné snímkovanie zemského povrchu umožňuje sledovať vývoj spustnutej poľnohospodárskej pôdy na rôzne veľkých územiach (od desiatok po tisícky hektárov) v reálnom čase.
Vedecký výskum v tejto oblasti sa zaoberá analýzou satelitných údajov najmä preto, že na Slovensku, a ani na celoeurópskej úrovni nie je k dispozícii priestorová databáza spustnutej poľnohospodárskej pôdy. Výskumom sa vytvárajú metodické predpoklady a základy inventarizácie a monitorovania takejto pôdy. Napríklad dlhodobo spustnuté areály je potrebné integrovať do lesného fondu, prípadne pristúpiť k takým agrotechnickým opatreniam, aby sa v rámci nich obnovila ich pôvodná krajinná funkcia. V oboch prípadoch je však potrebná zmena legislatívy.
Mgr. Tomáš Goga, PhD.
Geografický ústav SAV v Bratislave
Text a ilustrácie sú súčasťou dizertačnej práce.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.