Začiatok jari sa spája s neopakovateľným fenoménom – ťahom žiab. Žaby tiahnu v desiatkach, často aj stovkách jedincov na miesta svojho narodenia, aby tu tak ako predchádzajúce generácie aj ony založili ďalšie potomstvo a zachovali svoj rod.
Ich cesta je neľahká a skrýva mnoho nebezpečenstiev. Mnohé z nich do cieľa svojej cesty nedôjdu, pretože zahynú pod kolesami áut…
Každoročné putovanie
Ani vrtkavé jarné počasie nedokáže odradiť žaby od ich každoročnej cesty. Ako prvé sa na cestu vydávajú skokany hnedé (Rana temporaria). Patria totiž medzi naše najotužilejšie žaby. Často im stačia teploty len niekoľko stupňov nad nulou a na svoje miesto rozmnožovania sa vydajú trebárs aj po snehu.
Najväčší ťah žiab však nastáva na prelome marca a apríla. V tejto dobe, zvyčajne po výraznejšom oteplení, môžeme pozorovať tiahnutie našej najhojnejšej žaby – ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo). V niektorých oblastiach sú to až stovky jedincov, ktoré sa zo všetkých strán zliezajú k močiarom, rybníkom alebo vodným nádržiam, hnané pudom rozmnožovania. Ostatné druhy našich žiab tiahnu v neskoršom období. Nie všetky sa zliezajú k väčším vodným plochám. Mnohým druhom, ako napríklad kunkám, stačí na rozmnožovanie aj kaluž vody.
SIlný pud
Už počas cesty k vode si mnohé samce vyhliadnu partnerku a pevne prichytené sa nechajú niesť až na miesto rozmnožovania. Tu ich však očakáva neľútostný súboj o samičku. V populácii sústredených žiab je totiž výrazná prevaha samcov a každý z nich má eminentný záujem získať partnerku.
Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Sám som mal neraz možnosť pozorovať silu tohto pudu. V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažili prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomínal samičku. Niekedy to bola sklená alebo plastová fľaša, stará topánka, raz dokonca aj špic mojej gumovej čižmy.
Koncert na rybníku
V čase párenia sa žaby ozývajú svojím charakteristickým hlasom. Ich kvákanie často počuť na veľkú vzdialenosť. Zvlášť intenzívnym hlasom sa vyznačujú najmä rosničky zelené (Hyla arborea) a skokany rapotavé (Pelophylax ridibundus). Hlas rosničky je silný najmä vďaka dobre vyvinutému hrdelnému rezonátoru, ktorý dokáže samček enormne nafúknuť. Rosničky sa ozývajú najmä podvečer alebo skoro ráno. Ich hlas znie ako ostré bre-ke-ke-kekekeke. Kvákanie niekoľkých desiatok samcov tak dokáže vytvoriť neuveriteľný hluk, až doslova zalieha v ušiach. Nemenej hlučné bývajú aj skokany rapotavé. Zvukové rezonátory majú umiestnené v kútikoch úst a nafukujú ich ako balóny. Samce sa ozývajú počas celého dňa. Koncert spravidla začínajú jeden alebo dva samce, ku ktorým sa zakrátko pridajú ďalšie. Sila ich hlasu je obdivuhodná. Po určitom čase však skokany ako na povel naraz stíchnu a ozvú sa až po určitej prestávke. Menej hlučné bývajú skokany hnedé, ktoré sa ozývajú slabým hlasom pripomínajúcim tlmené vrčivé kuorr. Aj hlas ropuchy bradavičnatej je pomerne slabý, nemá totiž dobre vyvinutý hrdlový rezonátor. Na rozdiel od nej má ropucha zelená (Bufo viridis) silný a doďaleka znejúci zvonivý hlas, ktorý niekomu môže pripomínať vtáčí spev.
Pomôžme žabám
Každoročne mnoho žiab počas ťahu na miesta párenia zahynie pod kolesami áut. Je preto potešiteľné, že niektoré kritické úseky ciest sú už aj u nás označené výstražnou dopravnou značkou s piktogramom žaby, čo značí Pozor, žaby! a upozorňuje vodičov na skutočnosť, že sa práve nachádzajú na úseku cesty so zvýšeným počtom žiab. Ochrane týchto obojživelníkov sa počas obdobia ťahu venujú aj niektoré mimovládne ochranárske organizácie a skupiny nadšencov a v kritických miestach ciest stavajú dočasné zábrany a prenášajú žaby cez tieto nebezpečné úseky. Ročne tak zachránia stovky až tisícky žiab, ktoré by určite skončili svoju púť pod kolesami áut. Buďme preto aj my ohľaduplní k týmto zaujímavým a užitočným tvorom a v rámci našich možností im uľahčime ich strastiplnú cestu za prežitím.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko