Dňa 30. septembra 2022 sa v dvadsiatich piatich európskych krajinách vrátane Slovenska uskutočnilo podujatie Európska noc výskumníkov. Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina aj Poprad žili jej tohtoročným mottom: Dôverujme vede.
Už 16. ročník Európskej noci výskumníkov patril od rána až do noci vedecko-popularizačným aktivitám pre malých i veľkých návštevníkov, ktoré zorganizovali Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) a I-Europa, prevádzkovateľ internetového portálu euractiv.sk.
Bionické lietajúce roboty
Po dvoch online ročníkoch sa tento festival vedy vrátil vo fyzickej podobe a v Bratislave, kde sme ho navštívili, sa tešil obrovskému záujmu verejnosti. Prebiehal v dvoch protiľahlých budovách na Námestí Nežnej revolúcie v Starej tržnici a vo V-klube, kde sídli aj Kunsthalle, a tiež v blízko susediacom Lab.Cafe. Vedci a študenti univerzít prezentovali svoje výskumy v desiatkach stánkov, súčasne sa konali prednášky, workshopy, diskusie a výstavy.
Aj keď nebolo možné obsiahnuť všetky aktivity, vo vzduchu bolo zreteľne cítiť pozitívnu energiu. Mnoho vedcov svojimi projektmi ukazovalo, že východiská z klimatickej krízy existujú, návrat k prírode je možný a upozorňovali na to, že ona sama je tým najväčším vedcom na svete, ktorým sa môžeme nanajvýš s pokorou inšpirovať.
Už pri vstupe do Starej tržnice to dokazovali atraktívne lietajúce bionické tvory vyrobené z ultraľahkých materiálov v podobe tučniaka, motýľov či vtákov od slovenskej firmy Festo. Vzduchom sa pohybovali vďaka dômyselnej mechanike, pričom ich diaľkovými ovládačmi riadili dvaja piloti. Autori bionických tvorov skopírovali pohyb a dizajn skutočných zvierat, aby ukázali, že príroda každému tvaru, ktorý navrhne, dáva opodstatnenie a účel.
Škola hrou
Expozícia CVTI SR v priestore galérie Kunsthalle sa niesla v duchu motta: Zážitkami k vede. Vedúca odboru propagácie vedy a techniky a odboru elektronických médií a multimédií CVTI SR Marta Pavliková vyjadrila presvedčenie, že je dôležité organizovať podujatia, akým je Európska noc výskumníkov. Vedci na nich popularizačným štýlom približujú svoju prácu a dokazujú tak, že veda je každodennou súčasťou našich životov. Návštevníci festivalu sa mohli tými najrozličnejšími spôsobmi – prostredníctvom hier, ukážok pokusov, nových technológií, workshopov, súťaží aj interaktívnych prednášok – dozvedieť množstvo zaujímavých informácií. Práve prostredníctvom takýchto podujatí môžeme zaujať návštevníkov všetkých vekových kategórií, ktorí tak získajú nové poznatky z oblasti vedy a techniky.
Výstava s virtuálnymi animáciami
Tvorcovia tejto expozície si dali záležať na tom, aby uvedené motto naozaj naplnili. Už výstava infografík s názvom Štyri živly, čiže venovaná vode, ohňu, vzduchu a zemi, reflektovala, že žijeme v dobe, keď nám vedomosti a zábavu dokáže sprostredkovať aj telefón. V pravom hornom rohu každej infografiky si mohol návštevník nasnímať do svojho mobilu aplikáciu, prostredníctvom ktorej ju oživili virtuálne animované prvky.
Tie mohol vidieť, keď sa na infografiky díval cez kameru svojho telefónu. Pred jednou zapršal animovaný dážď, ďalšiu pokryli pukliny ako v suchej pôde a následne ich zaliala voda. Aj vďaka tomu temná stránka prírodných živlov ako ich v súčasnosti, v čase klimatickej krízy, pociťujeme, nepôsobila ťaživo. Navyše ukazovala, že ľudia už začínajú vnášať do života technologické riešenia ohľaduplné k prírode, ktoré by mohli rozzúrené živly utíšiť.
A prinášala tiež návody, ako k tomu môže pomôcť každý z nás tými najjednoduchšími spôsobmi, či už šetrným zaobchádzaním s vodou, alebo výrobou vlastného kompostéra. Obrazová inštalácia získala ďalší rozmer, keď si jej návštevník nasadil špeciálne 3D okuliare. Zrazu sa totiž ocitol v členitejšom priestore, ktorým sa mohol prechádzať, infografiky si ľubovoľne približovať alebo odďaľovať, a pritom sa nemusel pohnúť z miesta.
Oživovanie pomocou kvásku
Deti fascinovali taktiež interaktívne exponáty z Aurelia – zážitkového centra vedy CVTI SR –, ktoré im priblížili rôzne fyzikálne fenomény, napríklad čiernu dieru. Ohmatať si mohli aj výrobky FabLabu, kreatívnej dielne CVTI SR, ktorá ponúka širokej verejnosti k dispozícii zariadenia, ako sú laserový vyrezávač, 3D tlačiarne, prípadne technickú pomoc. Pavol Krajčík, zamestnanec FabLabu, deťom ukazoval napríklad model mravca, ktorý pôsobil ako skladačka. Časti jeho tela, ktoré mali istú mieru pohybu, vytvárali dojem, že do seba zapadajú prostredníctvom akýchsi kĺbov, a takisto pôsobili jeho členité nožičky. V skutočnosti išlo o celok, ktorý v tejto podobe vyšiel z 3D tlačiarne a nič sa na ňom nemuselo skladať.
V expozícii CVTI SR mohol zaujať tiež exponát výtvarníčky Eriky Szőkeovej s názvom Revitalizácia II., umiestnený v malom zatemnenom priestore. Pozostával z niekoľkých zaváraninových fliaš naplnených kváskom, pričom v každej z nich boli ponorené plusová a mínusová elektróda. Spojením vytvárali elektrický obvod, ktorým sa energia kvásku prenášala do malej premietačky a premietala na stenu obrázky šiestich rastlín.
Tie už na Slovensku nenájdeme, lebo vyhynuli. Našla som ich v Červenom zozname kvitnúcich a výtrusných rastlín. Energiu kvásku na ich premietanie som využila zámerne. Kvas, v maďarskom jazyku élesztő, totiž znamená oživovateľ, a ja som tak prostredníctvom kvásku týmto kvetinám aspoň symbolicky znovu vdýchla život, vysvetlila E. Szőkeová, ktorá svoje dielo návštevníkom osobne prezentovala.
Ochutnávka jedlých kvetov
Kvetom, ale výlučne jedlým, sa vo svojej prednáške venovala Eva Ivanišová, odborná asistentka Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU) a vedúca laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech SPU.
Hoci sa jedlé kvety môžu javiť ako akýsi módny výstrelok modernej gastronómie, historické záznamy svedčia o tom, že ich konzumovali aj naši predkovia. Sú bohaté na zdraviu prospešné látky, hlavne vitamín C, ale aj vitamíny skupiny B a minerálne látky, ako sú horčík či vápnik. Drobná jemná fialka napríklad obsahuje veľa železa, a preto je vhodná pre málokrvných ľudí.
No jedlé kvety majú aj vysokú koncentráciu antioxidantov, čiže látok, ktoré chránia naše bunky pred oxidačným stresom, priblížila E. Ivanišová v rámci prednášky. Spomenula tiež delikatesu, kvet agáta bieleho (celý strom s výnimkou kvetov je jedovatý) vyprážaný v trojobale na oleji a posypaný cukrom, ktorá sa momentálne teší veľkej obľube vo Francúzsku. Poslucháči mohli po prednáške vedkyni pomôcť s prípravou ovsených tyčiniek so sušeným ovocím a sušenými kvetmi.
Zbavia nás riasy a machy mikroplastov?
Alžbeta Marček Chorvátová z Medzinárodného laserového centra CVTI SR, ktorá pôsobí aj na Fakulte prírodných vied Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, prednášala o využití rias a machov na monitorovanie znečistenia životného prostredia prostredníctvom biofotoniky, a to pomocou ich fluorescencie chlorofylu. S kolegami sa venuje skúmaniu úrovne znečistenia rias a machov napríklad mikroplastami a nanoplastami pomocou laserov.
Laserové svetlo totiž dokáže preniknúť do vody a sledovať štruktúru organizmov až na úrovni molekúl, čiže oveľa presnejšie ako bežné svetlo. Čím sú mikro- a nanoplasty menšie, tým lepšie sa v riasach a machoch akumulujú. Vedci preto pracujú s myšlienkou, že riasy a machy by nám mohli pomôcť zbaviť životné prostredie tohto druhu znečistenia.
Galina Lišháková, úprava R
Veda na dosah, CVTI SR
Foto Marián Zelenák, CVTI SR
O zaujímavých prezentáciách vedeckých stánkov počas tohtoročnej Európskej noci výskumníkov v Bratislave sa viac dočítate v pôvodnom článku G. Lišhákovej: Európska noc výskumníkov 2022 priniesla veľa optimizmu na portáli Veda na dosah.