Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem asi 40 až 60 kilometrov, v priemere spravím 15-tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, ktorí prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča takmer vôbec.
Pravdepodobne ste počuli o odporúčaní kráčať 10-tisíc krokov denne. Možno vás prekvapí, že toto odporúčanie nepochádza z vedeckého výskumu, ale z približne polstoročia starej japonskej marketingovej kampane na krokomer.
Chôdza je rozhodne užitočná – 3-tisíc krokov navyše bežnému človeku výrazne zníži riziko predčasnej smrti, napríklad v dôsledku zlyhania srdca. Koľko je optimálne kráčať? Tu už veda nemá úplne jasno, v závislosti od veku odporúčajú rôzne štúdie od 7- do 12-tisíc krokov. Tých 10-tisíc tak nakoniec nie je úplne zlý odhad, aj keď reálne je to asi trochu menej.
Priemerný dospelý človek v Európe v súčasnosti kráča približne 5- až 6-tisíc krokov, no tento priemer vzniká z veľmi rôznorodých hodnôt. Ak ste napríklad čašník či zdravotná sestra, pokojne môžete atakovať hranicu 20-tisíc krokov denne – možno aj viac. A naopak, ak máte sedavé zamestnanie, do práce a z práce sa veziete a nemáte športové aktivity, môžete byť hlboko pod hranicou 5-tisíc krokov – a to môže byť nebezpečné. Je možné, že váš mobilný telefón vaše kroky počíta – skúste sa pozrieť, čo nameral.
Ako sa prinútiť chodiť viac? Metaštúdia ukázala, že veľmi dobre funguje jednoduchá metóda – stanoviť si cieľ, napríklad tých 10-tisíc krokov.
Naše telá sa nevyvinuli pre sedavú kancelársku prácu, pohyb im chýba. Spisovateľ a vedecký novinár Graham Lawton to krásne napísal vo svojej knihe s názvom Kniha, ktorá vám možno zachráni život, parafrázujem: Pohyb je taký zdraviu prospešný, že keby existoval ako tabletka, doktori by ho predpisovali na všetko. Naši predkovia, lovci a zberači, mali aktívny život – a podľa odhadov prešli 16- až 17-tisíc krokov denne. Z tohto pohľadu je aj mojich 15-tisíc krokov málo! Samozrejme, nie každý má také možnosti, no je to jednoduchý a lacný spôsob, ako vykročiť k lepšiemu zdraviu.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.