Jedným zo symbolov urbanizmu minulého storočia bol mrakodrap: veža z ocele, betónu a skla, ktorá pojme tisíce ľudí spolu s obchodmi, kanceláriami i centrami zábavy. Stavať do výšky sa však nedá donekonečna a všade. Mestá si čoraz viac strážia vzhľad svojich centier aj kvalitu života ich obyvateľov. Riešenie môže byť nakoniec detsky jednoduché: presťahujme preľudnené mestá pod zem.
Zatiaľ čo siluety metropol 20. storočia charakterizovali veže mrakodrapov, mestá budúcnosti môže charakterizovať ich obrátená podoba. Veľké metropoly sa rozrastajú do logisticky nezvládnuteľných rozmerov a priestor v centrách sa stáva neúnosne drahým pre život aj podnikanie. Earthscraper, čiže vlastne zemedrap, môže vyriešiť dopyt po živote v centrách veľkých miest, kde sa sústreďuje aj najviac pracovných príležitostí a obchodu, a zmierniť aj pretrvávajúci problém dopravy. Možno však raz bude aj našou odpoveďou na zmeny klímy a globálne otepľovanie.
Obrátená pyramída
Ak je reč o preľudnených metropolách, ťažko nájsť na západnej pologuli lepší príklad ako Mexico City. Spolu s predmestiami je hlavné mesto Mexika domovom 22 miliónov ľudí a ďalší neustále pribúdajú. Mesto je však obklopené horami a nemá už kam ďalej rásť. Iba ak by začalo rásť do zeme. Riešenie ponúkol architekt Esteban Suárez z ateliéru Bunker Arquitectura: jeho zemedrap má podobu obrátenej pyramídy, ktorej základňa by bola na úrovni povrchu zeme a štruktúra by sa zužovala smerom do hĺbky. Symbolicky pripomína predkolumbovských staviteľov pyramíd, má však najmä praktický význam. Tento tvar najlepšie umožní prístup prirodzeného svetla do spodných poschodí. Prísne vzaté, vlastne by ani nešlo o podzemnú stavbu – nad hlavami obyvateľov zemedrapu by nebola zem, len normálne stropy až po povrch zo zosilneného skla a nad ním už len obloha. Prvých desať podlaží 65-poschodovej stavby malo patriť múzeu predkolumbovských kultúr, nasledovať malo desať poschodí pre obchodné a zábavné centrá, potom desať obytných podlaží a spodných 35 poschodí bolo vyhradených pre kancelárie, až po dno stavby v hĺbke 300 metrov. Odhadovaná využiteľná plocha bola 775 000 m². Poschodia by prepájali mosty s autentickou zeleňou, na galériách by rástli stromy a život v zemedrape by podľa autorov projektu ovplyvňoval bežný rytmus striedania noci a dňa aj bez potreby umelého centrálneho osvetlenia. Súčasťou stavby mal byť systém zberu dažďovej vody z povrchu do nádrží v najspodnejšej časti konštrukcie, odkiaľ by sa cez recyklačné zariadenia rozvádzala do budovy na ďalšie použitie. Dennému svetlu by do zákutí na najnižších poschodiach pomáhal preniknúť systém optických vláken a projektanti plánovali využitie obnoviteľných zdrojov energie. Negatívom boli náklady odhadované na 800 miliónov dolárov, ale aj niektoré nedoriešené konštrukčné otázky – napríklad len odvádzanie odpadových vôd nahor by podľa kritikov bolo energeticky oveľa náročnejšie, než sa domnievali autori projektu. Problémy by prinášala aj ochrana obyvateľov zemedrapu pred požiarmi a inými pohromami.
Populárna inšpirácia
Najväčším chytákom bola adresa, na ktorej Suárez svoju stavbu navrhol postaviť: v úplnom centre Mexico City, na námestí Plaza de la Constitución, ktoré domáci nazývajú Zócalo. Toto ikonické námestie, jedno z najväčších na svete, predstavuje štvorec s rozmermi 240 m × 240 m, okolo ktorého stoja historické pamiatky. Obrí štvorec je prázdny a väčšinou cezeň nechodia ani davy ľudí. V jeho strede je len stožiar s mexickou vlajkou. Štvorec námestia sa mal premeniť na sklený strop stavby, ktorá by spĺňala aj podmienku, že budovy v centre nesmú byť vyššie ako osem poschodí. Hoci predstavitelia mesta zemedrap v prvej inštancii odmietli, nápad sa medzitým stihol uchytiť v médiách a získať medzinárodný ohlas. V roku 2011 sa projekt stal finalistom celosvetovej súťaže vyhlasovanej každoročne prestížnym architektonickým magazínom eVolo. Vďaka narastajúcemu záujmu o podobné projekty sa napokon okľukou vrátil aj do samotného Mexico City: nákupné centrum Garden Santa Fe má síce iba sedem poschodí pod zemou, jeho štruktúra však verne pripomína Suárezov zemedrap aj s preskleným stropom prepúšťajúcim prirodzené denné svetlo do stavby.
R