Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V ôsmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do jury, počas ktorej v mori prebiehala veľká revolúcia a súš si podmanili strašné jaštery.
Mezozoická (druhohorná) éra sa začala pred 252 miliónmi rokov obdobím triasu. V triase došlo v porovnaní s paleozoikom (prvohorami) k veľkej obmene flóry i fauny, pričom na súši prevládalo viacero typov plazov. Na konci triasu v dôsledku veľkého vymierania vymizli konkurenti vtedy ešte pomerne mladej suchozemskej skupiny – dinosaurov. Tie v jure zažili úžasný rozmach. V morských prostrediach sa dostali na vrchol potravovej pyramídy ichtyosaury a plesiosaury, zatiaľ čo vzduch si podmanili lietajúce pterosaury. Jura bola skutočným vekom plazov.
Jurský svet
Na začiatku jury pred 200 miliónmi rokov bol superkontinent Pangea už rozlámaný na niekoľko veľkých pevninských más. Oddeľovanie severných a južných častí Pangey pokračovalo, a vznikli tak dva veľké svetadiely: Laurázia na severe a Gondwana na juhu. Medzi nimi sa rozširoval oceán Tethys, rozprestierajúci sa vo východno-západnom smere, čo výrazne ovplyvňovalo oceánsku flóru a faunu, ako aj svetovú klímu. Keďže prevládali morské prúdy z východu na západ, klimatické rozdiely v severo-južnom smere neboli také veľké. Subtropické pásmo zrejme siahalo až po 60° zemepisnej šírky. V nižších zemepisných šírkach bolo pomerne sucho, vo vyšších zemepisných šírkach bolo podnebie vlhkejšie. Kým do strednej jury sa celosvetová teplota držala okolo 30 °C, v neskorej jure sa ochladilo asi na 20 °C a prejavovala sa výrazná sezónnosť počasia.
Morské ekosystémy
V strednej jure asi pred 165 miliónmi rokov sa začala rozpadať Gondwana. Medzi budúcimi kontinentmi Južnou Amerikou a Afrikou sa pomaly otvárala južná vetva Protoatlantického oceánu. O približne 15 miliónov rokov neskôr sa Laurázia začala vzďaľovať na sever, dôsledkom čoho sa rozširovala západná strana oceánu Tethys a zároveň sa otvorila aj severná vetva Protoatlantiku. Postupný rozpad Pangey vyústil do zväčšovania plochy šelfových morí. Tieto prostredia po celom svete umožňovali rozvoj plytkomorských ekosystémov, v ktorých sa darilo lastúrnikom, ulitníkom, ostnatokožcom, machovkám aj šesťlúčovým koralom. Ramenonožce boli zastúpené terebratulidmi a rynchonelidmi. Aktívne plávajúce hlavonožce zahŕňali dve významné skupiny, belemnity a amonity. Kým belemnity mali vnútornú schránku, z ktorej sa najčastejšie zachováva silne kalcifikované rostrum pripomínajúce náboj, amonity mali vonkajšiu schránku rozdelenú na komôrky. Jura bola pre amonity zlatým obdobím, pričom z tohto časového intervalu bolo dosiaľ opísaných približne 1 700 druhov. Amonity sa rýchlo vyvíjali a paleontológovia na základe prítomnosti ich fosílií dokážu pomerne presne určiť vek študovaných hornín.
Mezozoické revolúcia
Teplé šelfové moria umožnili rozvoj veľkého množstva organizmov, čo sa odrazilo aj v narastajúcom počte dravcov. Na vrchol morských ekosystémov sa dostali predátory z radov plazov vrátane ichtyosaurov, plesiosaurov, krokodílov a korytnačiek. Okrem nich sa veľa kostnatých rýb špecializovalo na drvenie schránok iných živočíchov, na čo ježovky a lastúrniky odpovedali vznikom foriem, ktoré sa zahrabávali do morského dna. Tieto preteky v zbrojení medzi predátorom a korisťou sa označujú ako mezozoická morská revolúcia. Išlo o rýchle prispôsobenie sa organizmov na nové typy predátorov. Podobný fenomén náhleho rozrôzňovania ako odpoveď na predačný tlak sa odohral už počas ordovickej radiácie (pozri Quark 2/2019). Schránkové bezstavovce si v oboch prípadoch vyvinuli nové spôsoby obrany alebo úniku. Mezozoická revolúcia však mala svoje špecifiká, lebo v jure sa objavili v oceánoch aj nové typy planktónu s vápnitými a kremitými kostrami. Planktón predstavoval ďalší zdroj potravy a jeho existencia prispela k významnej prestavbe morských ekosystémov. Počas neskorej jury sa na okrajoch oceánu Tethys vyvinuli veľké hubkové útesy, v ktorých zažívali svoju prvú veľkú radiáciu kraby. Podobne sa rozrôzňovali aj raky pustovníky, ktoré na ochranu využívajú opustené schránky iných organizmov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Neoznačené foto a ilustrácie autor