- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Znovuzrodený glóbus

Hviezdny glóbus W. J. Blaeua z roku 1603 v zbierkach Podunajského múzea v Komárne v roku 2019 (súčasný stav po 3. etape reštaurovania)

Vedeli ste, že najstarší známy glóbus na Slovensku sa nachádza v zbierkach Podunajského múzea v Komárne? Vzácny glóbus pochádzajúci z Holandska zo začiatku 17. storočia nezobrazuje vtedajšie poznatky o povrchu Zeme, ale hviezdnu oblohu. Jeho skutočný vek bol pritom stanovený len pomerne nedávno. O tomto objave, ale aj o histórii glóbusov v Európe sme sa rozprávali s riaditeľom Podunajského múzea Jozefom Csütörtökym.

Ako sa objavil hviezdny glóbus vo vašich zbierkach?

Koncom roku 2007 Podunajské múzeum v Komárne pripravovalo výpožičku z historických zbierok pre novú expozíciu Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Počas týchto prác sme podrobnejšie preskúmali hviezdny glóbus a pomocou textov na kartušiach sme zistili, že ide o hviezdny glóbus holandského kartografa Willema Janszoona Blaeua, ktorý bol vyhotovený v roku 1603 v Amsterdame. Po krátkom prieskume sme prišli k záveru, že tento vzácny glóbus je zároveň najstarším známym glóbusom na Slovensku.

V akom stave sa zachoval?

Drevený stojan a poludníkový prstenec tohto glóbusu je v pôvodnom, neporušenom stave. Glóbus s priemerom 34 cm bol upevnený v renesančnej drevenej konštrukcii pomocou mosadzného meridiánneho prstenca, ktorý sa nezachoval a to neskôr spôsobilo menšie defekty grafického listu v oblasti južnej pologule. Guľa bola vyhotovená z papierového mašé, obalená tenkou vrstvou papiera a sadry a na jej hladký povrch boli nalepené papierové segmenty.

Jeremias Falck: Portrét Williama Janszoona Blaeua

Na glóbuse je renesančná grafika (medirytina) pozostávajúca zo 14 segmentov, z ktorých samostatné segmenty, takzvané čiapočky, tvorili severný a južný pól. Medzi súhvezdiami Eridanus, Phoenix a Cetus sa v oválnom ráme nachádza portrét astronóma Tycha de Brahe s jeho citátom No haberi, sed esse (Je to neviditeľné, a predsa existuje). Grafický list severnej pologule je oveľa viac poškodený než južná časť. V severnej časti chýba grafika na ploche asi 10 × 15 cm, ako aj menšie časti súhvezdia Aries, Cetus, Pisces, Andromeda a Cassiopea. Drobné defekty sú aj na okrajoch segmentov. Na tomto glóbuse je zobrazených 48 súhvezdí podľa Ptolemaia, ďalej štyri nové súhvezdia (Antinous, Coma berenices, Columba Noe, El Cruzero Hispanis), 51 hviezd a 10 skupín hviezd, ako aj 12 nových súhvezdí južnej pologule. Pri Ptolemaiových súhvezdiach sú ich názvy v latinčine a v starogréčtine, pri ostatných nových súhvezdiach sa uvádzajú len ich latinské názvy. Podľa textu dedikačnej kartuše Blaeu tento glóbus venoval kniežaťu Moricovi Oranžskému, vtedajšiemu miestodržiteľovi Holandska. Spodná časť tejto kartuše chýba, nad ňou je meno autora glóbusu v latinčine Guilielmus Janszoonius. V chýbajúcej časti kartuše bolo ďalšie priezvisko autora Blaeu, ktoré začal používať až po roku 1621.

Jozef Csütörtöky je prírodovedec-entomológ a múzejník. Už ako stredoškolák sa začal venovať prírodovednému výskumu, entomológiou sa zaoberal aj počas vysokoškolského štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Je autorom dvoch krátkych prírodovedných filmov. V roku 1982 nastúpil ako entomológ do Podunajského múzea v Komárne, kde od roku 1990 pôsobí ako jeho riaditeľ. Pod jeho vedením múzeum vybudovalo šesť nových stálych expozícií, je autorom scenára mnohých tematických výstav. V roku 1995 ukončil doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V posledných rokoch sa začal venovať ikonografickému výskumu niektorých celestiálnych glóbusov a tiež vzácnych archeologických artefaktov. Od roku 2008 zabezpečuje múzeum pod jeho vedením pamiatkovú obnovu a údržbu rímskeho tábora Kelemantia v Iži, ktorý bol nedávno navrhnutý na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Za jeho dlhoročný prínos v múzejníctve získal vyznamenanie Nitrianska lunica a prezident Maďarska mu vlani udelil štátne vyznamenanie Zlatý čestný kríž.

Mladý Blaeu študoval v Uraniborgu, v hvezdárni Tycha de Brahe na ostrove Hven

Kto bol teda autor?

Willem (Guilielmus) Janszoon Blaeu bol významný holandský kartograf, výrobca atlasov a glóbusov a vydavateľ. Narodil sa ako syn bohatého obchodníka s rybami v roku 1571 v holandskom Alkmaare. V mladom veku sa veľmi zaujímal o matematiku a astronómiu, preto na jeseň 1595 odcestoval na ostrov Hven (medzi Dánskom a Švédskom) do Uraniborgu, ktorý vybudoval v rokoch 1576 – 1580 slávny dánsky astronóm Tycho de Brahe z veľkorysej finančnej podpory dánskeho kráľa Frederika. Uraniborg bol v tom období najmodernejšou hvezdárňou Európy. Blaeu ako Tychov asistent sa tu venoval astronomickým pozorovaniam a osvojil si základy vyhotovenia astronomických nástrojov, zariadení, glóbusov aj technológiu kníhtlače. Blaeu tu mal k dispozícii aj obrovský mosadzný celestiálny glóbus Tycha de Brahe s priemerom 1,5 m, na ktorý slávny astronóm zaznamenával koordináty ním pozorovaných hviezd a zároveň si vyhotovil náčrt hviezdnych obrazcov zobrazených na tomto glóbuse.

Časť južných súhvezdí na hviezdnom glóbuse Blaeua z roku 1603

V máji 1596 sa Blaeu vrátil do svojho rodného Alkmaaru so vzácnym darom – Tycho mu venoval rukopis svojho hviezdneho katalógu (prvýkrát bol publikovaný až v roku 1604, po smrti Tycha). Blaeu ho použil pri vyhotovení svojho prvého hviezdneho glóbusu s priemerom 34 cm, z ktorého sa, žiaľ, nezachoval ani jeden exemplár. My ho však vieme aspoň čiastočne rekonštruovať pomocou fragmentu jeho grafickej predlohy, takzvaných liechtensteinských segmentov. Zo 14 segmentov prvého glóbusu Blaeua sa zachovalo deväť, ktoré boli najprv v knižnici Liechtensteinského paláca vo Viedni a od roku 1971 sú uložené v zbierkach Fogg art múzea Harvardovej univerzity. W. J. Blaeu približne roku 1603 založil v Amsterdame svoju kartografickú dielňu, ktorá takmer sto rokov, až do roku 1695, vydávala rôzne bohato zdobené atlasy, mapy a glóbusy. Prvé hviezdne glóbusy z rokov 1596, 1602 a 1603 boli vyhotovené v manieristickom štýle, jednotlivé súhvezdia boli zobrazené v podobe rôznych mytologických postáv a zvierat.

Tzv. liechtensteinské segmenty z prvého celestiálneho glóbusu Blaeua z roku 1596/97

3D model hviezdneho glóbusu Blaeua z roku
1602 (British Library, London)

Čo sa ešte v Blaeuovej dielni vyrábalo?

Tak ako ostatní vydavatelia máp a glóbusov tej doby, ako boli Mercator, Van Lagren alebo Hondius, aj W. J. Blaeu vydával dvojice glóbusov – terestriálne a celestiálne glóbusy s rovnakým priemerom. Už v roku 1599 vyhotovil svoj prvý zemepisný glóbus s priemerom 34 cm a tým dokončil svoju prvú dvojicu. Zvláštnosťou tohto glóbusu je, že Blaeu je zo všetkých ním vydaných glóbusov jedine na tomto uvedený aj ako kovorytec medirytiny. Pri jeho ostatných glóbusoch doteraz nepoznáme autorov grafických predlôh. Druhý celestiálny glóbus Blaeua bol menší než prvý (mal priemer 23 cm) a bol vydaný v roku 1602. Možno predpokladať, že Blaeu na ňom začal pracovať ešte koncom roku 1601, krátko po smrti svojho učiteľa Tycha de Brahe (24. 10. 1601) a chcel si ním uctiť jeho pamiatku. Blaeu na tomto glóbuse prvýkrát zobrazuje dovtedy neznáme južné súhvezdia a tiež svoj prvý vlastný astronomický objav pri súhvezdí Cygnus z 18. augusta 1600. Kartografická dielňa Blaeua sa po vydaní celestiálneho glóbusu v roku 1603 zameriavala najmä na produkciu máp, preto až do roku 1616 boli vyhotovené len dve nové menšie dvojice glóbusov: v roku 1606 s priemerom 13 cm, v roku 1616 s priemerom 10 cm.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto archív J. Csütörtökyho

Komentáre