Geoinformatika sa zaoberá priestorovými analýzami. Prepája poznatky z geografie s inými vednými disciplínami, najmä informatikou. O nej, ale aj o popularizačných aktivitách nielen v oblasti geografie sme sa rozprávali s členom výboru Mladých vedcov SAV Tomášom Gogom z Geografického ústavu SAV v Bratislave.
Pracujete na oddelení geoinformatiky. Čím sa zaoberá táto relatívne mladá vedecká disciplína?
Dobre som sa pobavil na spojení mladá vedná disciplína. Aby som vysvetlil prečo – geoinformatika, rovnako ako geografia, spája viacero vedných disciplín. Najjednoduchšie preto bude geoinformatiku predstaviť ako disciplínu, ktorá sa zaoberá priestorovými analýzami. A počiatky priestorovej analýzy môžeme nájsť už v 19. storočí, keď vznikla tematická mapa Paríža zobrazujúca počet zomrelých počas epidémie cholery. S rozvojom informatiky sa potom priestorová analýza už len preniesla do digitálneho priestoru. Od spracovania prvých leteckých fotografií cez analýzy efektívnosti verejnej dopravy či údajov o pohybe obyvateľstva v reálnom čase. V zásade tak geoinformatika prepája poznatky a údaje vyplývajúce zo základnej definície geografie, ktorá skúma prírodné aj spoločenské vzťahy v priestore a čase, s ďalšími vednými disciplínami, najmä informatikou. A tu zdôrazňujem – v priestore a čase. Geoinformatika totiž generuje údaje, ktoré majú presne určenú polohu (priestor) a presne určený čas. A tieto údaje sa potom dajú veľmi dobre priestorovo analyzovať.
Pôsobíte aj v Česku, čomu sa tam venujete?
Aktuálne pôsobím na Katedre aplikovanej geoinformatiky a kartografie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity. Pokračujem v mojom výskume z dizertačnej práce. Hlavným účelom môjho pôsobenia je, samozrejme, vedecká činnosť, no patrí sem aj rozvíjanie medzinárodnej spolupráce. Geografický ústav SAV, v. v. i., má s touto katedrou v Prahe dlhodobo úzku vedeckú spoluprácu a je veľmi dôležité, aby pokračovala aj medzi mladšími nasledovníkmi. Verím, že sa to časom prejaví aj vo väčších medzinárodných projektových schémach.
Mgr. Tomáš Goga, PhD., pracuje ako geoinformatik Geografického ústavu SAV, v. v. i., v Bratislave. Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v odbore geoinformatika a diaľkový prieskum Zeme. Zaoberá sa najmä spracovaním satelitných snímok a ich využitím v poľnohospodárstve pri identifikácii spustnutej poľnohospodárskej pôdy. Je členom výboru skupiny Mladí vedci SAV. Vo voľnom čase sa venuje vysokohorskej turistike a činnosti v neziskovom sektore.
Vo svojom výskume sa zaoberáte procesom pustnutia a zarastania poľnohospodárskej pôdy…
Zarastanie poľnohospodárskej pôdy je dynamický proces, ktorý ovplyvňuje, ako krajina v našom okolí vyzerá. Takáto poľnohospodárska pôda totiž stráca svoj hlavný účel – produkciu potravín – a zároveň výrazným prírastkom biomasy ovplyvňuje uhlíkový cyklus, čo je potrebné zahrnúť do ďalšej analýzy vo vzťahu ku klimatickej zmene.
V našom výskume aktuálne overujeme, aké sú vlastne možnosti využitia satelitných údajov pri automatickej identifikácii takýchto plôch vo vzťahu k fyzikálnemu prejavu zarastajúcej vegetácie. Samozrejme, je iné odlíšiť aktívne využívanú ornú pôdu od tej, ktorá sa už neobhospodaruje a zarastá, a iné je odlíšiť tento proces napríklad v prípade trvalého trávnatého porastu. Práve v takýchto prípadoch skúmame možnosti satelitných údajov Sentinel-2 pri identifikácii viacerých tried spustnutej poľnohospodárskej pôdy a perspektívne uvažujeme nad väčším detailom s využívaním iných komerčných satelitov. (Viac sa o tejto téme dočítate v Quarku 1/2022, pozn. red.)
Aké je možné využitie výsledkov vášho výskumu v praxi?
Ak sa podaria realizovať moje predstavy o generovaní celoslovenského produktu, tak okamžitým prínosom do praxe je aktualizácia protokolov pri inventúre skleníkových plynov v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Ďalším z potenciálnych okamžitých využití je hodnotenie účinnosti jednotlivých opatrení Programu rozvoja vidieka, najmä agroenviroklimatických opatrení, v adresnosti geolokalizovaných výsledkov záchytov emisií z jednotlivých poľnohospodárskych plôch.
V rámci Geografického ústavu SAV sa podieľate aj na popularizácii geografie.
V súčasnosti považujem za najvýznamnejšiu činnosť RNDr. Moniky Kopeckej, PhD., ktorá je národnou koordinátorkou umelecko-kartografickej súťaže Detská mapa sveta. Tú Geografický ústav SAV, v. v. i., spoluorganizuje každé dva roky spoločne s Kartografickou spoločnosťou SR už od roku 2011. Súťaž je určená pre deti od šesť do pätnásť rokov vo viacerých vekových kategóriách a vždy má unikátnu tému.
Moje aktivity pre Detskú mapu sveta spočívajú práve v jej popularizácii na sociálnych sieťach, tvorbe vizuálu kampane a komunikácii s učiteľmi alebo rodičmi na sociálnej sieti. Keď mám čas, tak si rád pozriem jednotlivé diela aj ako člen hodnotiacej komisie. Ale to už je len tá čerešnička na konci celého nášho úsilia.
Ste členom skupiny Mladí vedci SAV. Čo je jej úlohou?
Dve základné úlohy tejto skupiny sú združovať a komunikovať. Snažíme sa najmä diskutovať s mladými vedcami zo všetkých ústavov SAV o rôznych témach, následne obsah komunikovať vedeniu akadémie a prenášať naše nápady do praxe, ako je napríklad Súťaž doktorandov SAV. Najmä zo začiatku je však potrebné vysvetľovať našim kolegom, ako funguje SAV ako komplexná organizácia. Až potom sa začnú na niektoré problémy pozerať inou optikou.
Ako ovplyvnila vašu činnosť pandémia?
Posledné roky skupina Mladí vedci SAV zápasila s tým, ako pokračovať, pretože najmä pandémia kovidu-19 nás výrazne pribrzdila. Ťažko sa totiž realizujú sieťovacie aktivity, keď sa nemôžete fyzicky stretávať. Voľby na začiatku roku 2022 sme vyhlasovali s malými očakávaniami, či sa nám vôbec podarí nájsť novú entuziastickú krv do ďalšieho fungovania skupiny. Situácia je veľmi podobná tej v študentských senátoch na univerzitách, kde sa podľa mojich informácií volebná účasť stretáva s veľmi slabou odozvou. Preto ma prekvapila odozva v komunite na SAV – kandidátov bolo síce tak akurát, no záujem o fungovanie bol väčší, ako sa čakalo. A to sa prejavilo aj vo voľbách, kde hlasovalo nevídané množstvo mladých zo SAV. Preto verím, že noví členovia výboru MVS, ktorým postupne odovzdávame agendu, sú tou správnou voľbou.
Aké máte plány v najbližšom období?
Skupine veľmi pomohol čerstvo ukončený proces akreditácie a hodnotenia SAV, ktorý ho zviditeľnil. Zároveň by sme od roku 2023 mali mať aj symbolický rozpočet na organizáciu workshopov pre mladých vedcov, vedeckých kvízov pre verejnosť a najrôznejších popularizačných aktivít. Tento rok by mal byť tým najaktívnejším v histórii nášho fungovania, no po 4-ročnom pôsobení aj zrejme mojím posledným v skupine Mladí vedci SAV.
Ako hodnotíte spoluprácu Mladých vedcov SAV a časopisu Quark?
Spolupráca je výborná a trvá už od júna 2019. Veľmi ma baví čítanie krátkych príspevkov od mojich kolegov. Zdôrazňujem pojem krátky, pretože nemám rád čítanie dlhých, často priveľmi komplikovaných litánií. Rozsah formátu určeného pre mladých zo SAV v Quarku mi veľmi vyhovuje, keďže mojich kolegov núti vyjadrovať sa jednoduchým a úsporným jazykom, ktorému musia porozumieť nielen vedci, ale aj bežný čitateľ Quarku, ktorý nie je z praxe.
Prekvapuje vás niečo v ich článkoch?
Dokáže ma prekvapiť pestrosť vedeckého výskumu na SAV a čo všetko vlastne na SAV skúmame. Taktiež to vytvára sieť kontaktov, ktoré sa dajú neskôr využiť v popularizačných aktivitách skupiny a niekoľkokrát som sa stretol aj s príspevkom, ktorý profesijne podnietil môj záujem o ďalšiu spoluprácu (napríklad s kolegami z Botanického ústavu CBRB SAV).
Akým ďalším aktivitám sa venujete?
Popularizačnou aktivitou, ktorá v minulosti spojila Mladých vedcov SAV a klub Amavet 962, je mapathon, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu Missing Maps. Ten sme v priestoroch nášho Geografického ústavu organizovali v roku 2020. Úlohou mapathonu bolo vektorizovanie leteckých snímok dobrovoľníkmi do voľne editovateľnej mapy sveta OpenStreetMap. Poskytli tak mapové podklady pre Lekárov bez hraníc v oblastiach zasiahnutých prírodnými katastrofami, vojnami či epidémiami.
V neposlednom rade je tu ešte množstvo ďalších popularizačných akcií, akými sú Noc výskumníkov, Vedecký veľtrh či Dni otvorených dverí, ktorých sa v prípade možnosti veľmi rád zúčastňujem. Okrem iného sa starám o webovú stránku aj sociálne siete nášho Geografického ústavu SAV.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku