Na Slovensku je známych približne 7 500 jaskýň. Nielen na to, aby jaskyniari mohli povedať, ktorá z nich je najdlhšia či najhlbšia, potrebujú ich mapu. O tom, čo je speleokartografia a ako mapovanie jaskyne prebieha, sme sa rozprávali s Alexandrom Lačným z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Správy CHKO Malé Karpaty.
Ako definujeme jaskyňu?
Jaskyňa je podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny definovaná ako človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje dva metre, a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.
Koľko jaskýň poznáme na našom území a aký je ich pôvod?
Na Slovensku momentálne poznáme približne 7 500 jaskýň, z ktorých je podstatná časť menších rozmerov.
Väčšina jaskýň v našich podmienkach je krasová. To znamená, že ich vytváranie je viazané na horniny rozpustné vo vode, resp. slabej kyseline, medzi ktoré patria vápenec či dolomit. Vyskytujú sa u nás aj jaskyne nekrasové, vznikajúce v nekrasových horninách napríklad v pieskovcoch. Medzi ďalšie typy patria ľadové či lávové jaskyne, ale aj tzv. stromové jaskyne ako dutiny po rozklade a vyvetraní padnutých stromov pokrytých vulkanickými horninami.
Jaskyne majú rôzne trvanie. Niektoré vzniknú aj zaniknú v priebehu jedného ľudského života. Pri tých, ktoré skúmame my, nevidíme počas ľudského života veľké zmeny.
RNDr. Alexander Lačný, PhD., je geológ a speleológ. Pracuje v Štátnej ochrane prírody SR, v Správe CHKO Malé Karpaty a na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Je predsedom Speleoklubu Trnava, členom vedeckej rady Štátnej ochrany prírody SR, redakčných rád odborných časopisov Slovenský kras, Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti a Chránené územia Slovenska. Je autorom a spoluautorom mnohých odborných článkov v našich aj zahraničných vedeckých časopisoch.
Kedy sa začína s mapovaním jaskyne?
Keď sa objaví nová jaskyňa, vytvára sa jej akýsi rodný list – identifikačná karta. Nie všetky objavené jaskyne majú mapy, môžu mať iba opis. Ich evidenciu vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Väčšinou sa mapuje až vtedy, keď sa uskutoční jaskyniarsky výskum, len zriedkavo k tomu dochádza ihneď po objave. Pri prvotných speleologických prácach môžu totiž jaskyniari naraziť na niečo, čo musia premiestniť. Najlepšie je jaskyňu najprv dobre preskúmať, získať rôzne východiskové body, pretože sa priestory môžu prepojiť a následne môže nastať problém s premapovaním.
Prečo vlastne jaskyne mapujeme a komu mapy slúžia?
Jaskyne mapujeme najmä preto, lebo o nich potrebujeme získať niekoľko informácií, ako napríklad ich dĺžku a hĺbku. Nemôžeme tvrdiť, že sme objavili napríklad najhlbšiu jaskyňu Malých Karpát, kým nebudeme mať jej mapu. Z mapy vyplynie aj veľmi veľa ďalších informácií. Mapa vie napovedať o genéze jaskyne, ktorá zaujíma nás, geológov. Mapovanie je tiež dôležité pre jaskyniarov, aby sa vedeli orientovať a viesť ďalší prieskum, a v neposlednom rade, aby sa v jaskyni nestratili. Samozrejme, každého poteší aj to, keď vznikne informačná tabuľa slúžiaca na ochranu jaskyne.
Aké postupy a prístroje sa používajú?
Jaskyne mapujeme pomocou tzv. polygónových ťahov, pri ktorých sa meria z bodu na bod ich dĺžka, sklon a azimut. Tak vieme zadefinovať orientáciu línie v priestore. Používame pri tom špeciálne upravený laserový diaľkomer – Disto, s ktorým sa v stavebníctve merajú vzdialenosti. Najlepšie je s ním robiť čo najdlhšie polygónové ťahy, pretože čím sú kratšie, tým skôr môže dôjsť k nejakej odchýlke, a to aj k chybe pri zapisovaní údajov. Samozrejme, pri úzkych plazivkovitých chodbách, výčnelkoch či závaloch musíte mať bodov viac.
Potom prichádza vykreslenie obrysov jaskyne a jej výplne. Existuje mnoho programov, ktoré dokážu prácu zjednodušiť. Pri menších jaskyniach sa stále využíva milimetrový papier a následné prekreslenie mapy do kresliaceho programu. Pri tých väčších sa vykresľuje mapa v špeciálnom programe.
Aký softvér sa používa na spracovanie údajov a digitálne mapovanie?
Používame celosvetovo známy program Therion, ktorý vyvinuli slovenskí jaskyniari Martin Budaj a Stacho Mudrák. Tento program je voľne dostupný na internete v angličtine. Umožňuje 3D modelovanie, preto je v ňom možné spracovať pôdorys, priečne rezy či rozvinuté rezy jaskyne.
Koľko ľudí sa podieľa na samotnom mapovaní?
Väčšinou sa mapuje vo dvojici. Sám by človek zmapoval jaskyňu veľmi ťažko. Pri komplikovanejších jaskyniach sa môžete v priestore stratiť. Prvý ide jaskyniar, ktorý jaskyňu dobre pozná a vie, ako pokračuje. Nasleduje ho mapovač a niekedy sa môže pridať aj fotograf.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Tomáš Lánczos