Zasnežené vrcholky hôr, ihličnaté lesy, strmé skaly, ale aj vyprahnutá krajina s kaktusmi a pieskové duny ako na púšti. To všetko nájdete na malom ostrove Gran Canaria v Atlantiku, približne sto kilometrov západne od pobrežia Afriky.
Bezútešná pustatina, vyprahnutá hnedá krajina, iba sem-tam sa čosi zazelenie. Taký je prvý pohľad z okna pristávajúceho lietadla na letisku južne od Las Palmas. Človek by v tej chvíli neveril, aký je ostrov Gran Canaria vo svojom vnútrozemí krásne zelený a rôznorodý. Tretí najväčší ostrov autonómneho spoločenstva Kanárske ostrovy patrí do Španielskeho kráľovstva.
Má zhruba okrúhly tvar, rozlohu len 1 560 km² a priemer asi 50 km. Strmé svahy hôr padajú z najvyššieho bodu ostrova do údolí a strmých roklín. Na horských hrebeňoch klesajúcich vejárovite k moru sa k nebu týčia početné skalné monolity. Vďaka rozmanitosti tunajšej prírody nazývajú ostrov aj miniatúrny kontinent. Z terasy hotela v mestečku Vega de San Mateo, v ktorom sme bývali, bol nádherný výhľad na krajinu. V zelenom údolí pod terasou rástli prýštce, opuncie, citrónovníky, figovníky, bambus a mnohé ďalšie rastliny typické pre Kanárske ostrovy. Na malej lúke bolo vidieť včelie úle. Med je tu významný produkt, nájdete ho aj v typickom nápoji Kanárskych ostrovov – ronmiel, medový rum.
Skalné monolity a krátery
Cesta do hôr sa kľukatí v nekonečných úzkych zákrutách. Od hladiny mora stúpa takmer 2 000 výškových metrov a končí sa na malom parkovisku tesne pod vrcholom najvyššieho vrchu ostrova – 1 949 metrov vysokého Pico de las Nieves (Snehový vrch). Najvyššie časti ostrova pokrýva riedky borovicový les. Kmene stromov sú čierne od požiaru, ktorý túto oblasť zachvátil v auguste 2019. Niektoré vetvy zhoreli, ale borovica kanárska (Pinus canariensis) sa len tak ľahko nevzdáva. Z čiernych kmeňov a aj z konárov v korunách stromov vyrastajú nové zelené vetvičky. Okrem sviežo zelených metličiek na kmeňoch borovíc je medzi stromami aj množstvo farebných kvetov – kanárskych endemitov. Zaujímavý spôsob, akým si príroda vie poradiť so živelnou pohromou. Požiare sú tu časté a stromy a kvety sa museli prispôsobiť, aby prežili. Asi najznámejším skalným monolitom a symbolom ostrova je Roque Nublo. Týči sa do výšky 1 813 metrov nad morom na rozľahlej náhornej plošine priamo v strede ostrova. Známym skalným monolitom je aj Roque Bentayga. Najväčší kráter na ostrove – kráter Bandama – má priemer asi kilometer a je hlboký 200 metrov. Strmým chodníkom sa dá zostúpiť na zelené dno kaldery. Voľakedy bola na tomto mieste poľnohospodárska farma, jej pozostatky tu možno nájsť aj v súčasnosti.
Kolumbov dom
Las Palmas je najväčšie mesto na Gran Canarii, má 390 000 obyvateľov. Jeho najväčšiu atrakciu – Casa de Colón (Kolumbov dom) možno nájsť v uličkách starého mesta. Ide o palác, ktorý kedysi slúžil ako dom prvých guvernérov ostrova. V roku 1492 tu vraj Krištof Kolumbus čakal, kým opravia jednu z jeho lodí. V súčasnosti je v tejto budove múzeum artefaktov spojených s Kolumbovými cestami. Pre turistov je zaujímavé aj okolie Las Palmas. V botanickej záhrade Jardín Canario, na juh od mesta, možno nájsť všetky rastliny, ktoré rastú na Kanárskych ostrovoch. Časť s dračími stromami, ktoré majú svoj pôvod na Kanárskych ostrovoch, je asi najkrajšia a najnavštevovanejšia. Cenobio de Valerón je komplex dvesto osemdesiatich dier vytesaných do skalnej steny na severnom pobreží západne od Las Palmas. Pamiatka na pôvodných obyvateľov ostrova Guančov slúžila ako skladisko obilia a pripomína vyzretý syr ementál.
Text a foto Vladimír Ješko, Ján Pospíšil