Ak máte odvážneho ducha, tak ste sa už niekedy dostali do prieku so zástancom konšpiračnej teórie. Diskusia s ním často vedie do slepej uličky.
Vy poviete, že proti jeho názoru stoja tvrdenia vedcov a on odpovie, že oni sú v tom namočení tiež. Odborná komisia? Podplatená. Rovnako sú podplatené všetky vlády, úradníci, akademická obec – jednoducho všetci, ktorí tvrdia niečo iné než jeho teória. Takýto postoj robí konšpiračnú teóriu ešte nepravdepodobnejšou. Čím viac ľudí je do sprisahania zapojených, tým ťažšie je udržať ho v utajení. Túto myšlienku vyjadril v roku 2016 rečou rovníc David Robert Grimes. Položil si jednoduchú otázku: Koľko ľudí môže vedieť o sprisahaní, aby ho dokázali udržať v tajnosti napríklad desať rokov? Na nastavenie svojho modelu použil tri známe – potvrdené – konšpiračné teórie: odpočúvanie NSA odhalené Edwardom Snowdenom, experimenty so syfilisom odhalené Peterom Buxtunom a forenzný škandál FBI odhalený Fredericom Whitehurstom. Pre každé z nich odhadol počet ľudí, ktorí o ňom vedeli, a počet rokov, ktorý sa ho darilo držať mimo vedomia verejnosti. Pomocou svojho modelu následne spočítal, že konšpirácie ako fingované pristátie na Mesiaci, neprítomnosť klimatickej zmeny, zneužívanie vakcín či utajovanie liečby na rakovinu by bolo možné udržať v tajnosti maximálne tri či štyri roky. Udržať ich v tajnosti desaťročia je pri danom počte účastníkov takmer vylúčené. Nejde pritom onijakú zložitú matematiku, skôr o jednoduchú aplikáciu pravdepodobnosti. D. R. Grimes vytvoril pomocou svojho modelu aj tabuľku, ktorá sa dá zhrnúť do pravidla: konšpirácia, ktorú viac ako tisíc ľudí utajuje viac ako dvadsať rokov, je štatisticky vylúčená. Čím viac rokov alebo ľudí, tým je menej pravdepodobná. Tajné sprisahania miliónov ľudí patria do ríše fantázie.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Foto Pixabay
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.