Cieľom otvorenosti je podporiť prístup k online pozorovaniam a výsledkom vedy a výskumu, ktoré sú financované z verejných zdrojov.
V januári 2020, predtým ako Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne vyslovila slovo pandémia, dostalo Šanghajské klinické centrum pre verejné zdravie vzorku záhadného vírusu, ktorý spôsobil stovky zápalov pľúc u ľudí v meste Wu-chan. Profesor Yong Zhen Zhang, virológ, ktorý sekvenoval genómy z tisícov vírusov mRNA, na tom začal so svojím tímom pracovať. Keď sekvenovanie dokončil, zistil, že ide o extrémne nebezpečný vírus. Keby postupoval štandardnou cestou, publikoval by článok s objavom v renomovanom vedeckom časopise.
Celý tím sa však obával, že obdobie, kým sa informácie o objave dostanú k ľuďom, ktorí to potrebujú, bude príliš dlhé. Preto sa rozhodli informáciu zverejniť priamo a 11. januára 2020 umiestnili podrobnosti o koronavíruse SARS-CoV-2 na internet na webstránku pre lekárov s otvoreným prístupom. A práve tento krok sa v súčasnosti označuje ako významný zlom v liečbe koronavírusu – skutočnosť, že profesor ihneď sprístupnil výsledky svojej práce, výrazne pomohla ostatným vedcom a urýchlila vývoj vakcín.
Výsledky pre všetkých
Výsledky vedeckých výskumov by mali patriť všetkým, ale, žiaľ, nie je to vždy tak. Objavy, výskum a inovácie sú neraz nedostupné a veľké firmy za tieto informácie účtujú vysoké ceny. Súčasné iniciatívy podporujúce viac otvorenosti vo vede sa to usilujú zmeniť. Odstránením technických, finančných aj právnych bariér sa otvára brána k vedomostiam pre všetkých a podporuje vznik odpovedí na hlavné výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí, ako sú zmena klímy, vyčerpávanie prírodných zdrojov alebo chudoba.
Otvorená veda je svet, kde sú poznatky k dispozícii pre každého. Ide nielen o knihy a časopisy, ale aj vedecké údaje, ktoré tvoria základ mnohých vedeckých objavov. Otvorenie vedeckých dát prináša so sebou aj zvyšovanie kvality, keďže väčšia prístupnosť umožňuje opraviť chyby a overiť si závery.
Globálne dáta
Ukážkovým príkladom otvorených dát je iniciatíva britského ekológa Thomasa Crowthera. S kamarátom diskutovali o tom, že v skutočnosti nikto nevie, koľko je na Zemi stromov. T. Crowther z praxe vedel, že veľa štátov individuálne monitoruje svoje lesné porasty a začal zodpovedných ľudí kontaktovať mailom. V súčasnosti jeho individualita prerástla do iniciatívy Global Forest Biodiversity Initiative – platformy, kam prispieva viac ako 70 krajín a ktorá sprístupňuje údaje z viac ako jedného milióna lesných pozemkov. Z týchto údajov teraz čerpajú ekológovia alebo odborníci z oblasti lesného hospodárstva z celého sveta. Práve princíp globálneho využívania dát umožňuje odpovedať na otázky súvisiace s klimatickou krízou a vytvárať klimatické predikcie.
Otvorená veda hrá zásadnú úlohu pri preklenutí medzier vo vede a technológiách medzi krajinami, ako aj v rámci nich. Na Slovensku sa tejto problematike venuje Kontaktná kancelária pre otvorený prístup a viac informácií o jej aktivitách je možné nájsť na webovej stránke otvorenaveda.cvtisr.sk.
Vedecká knižnica CVTI SR