Lebka pračloveka druhu Homo sapiens nájdená v jaskyni na juhu gréckeho Peloponézu bola datovaná na najmenej 210-tisíc rokov, čo je absolútny rekord nielen európsky, ale aj eurázijský.
Nálezy fosílií a ich anatomické, chemické a genetické analýzy spolu s datovaním v posledných rokoch úplne obrátili pohľad na staršie dejiny ľudského druhu Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapientov. Ešte nedávno fosílie naznačovali, že sapienti sa vyvinuli pred asi 200-tisíc rokmi vo východnej Afrike a do Eurázie sa odtiaľ vydali pred čosi vyše 100-tisíc rokmi (teória von z Afriky), do Európy azda iba pred 50-tisíc rokmi. Teraz je všetko inak.
Prvé stopy
Fosílie sapientov z náleziska Džebel Irhúd v Maroku (pozri Quark 7/2017) majú asi 315-tisíc rokov a tie z Florisbadu v Južnej Afrike asi 260-tisíc rokov. V kenskom Olorgesailie sa navyše našli kamenné nástroje takmer identické s tými z dvoch práve spomenutých nálezísk, zrejme zhotovené takisto sapientmi – pred asi 320-tisíc rokmi! To všetko sú africké náleziská. Sapienti sa teda pokojne mohli vyvinúť tam, kde sa to dlho predpokladalo, vo východnej Afrike – predovšetkým v Etiópii – a odtiaľ migrovať do zvyšku Afriky, ibaže oveľa dávnejšie. Donedávna najstaršie známe stopy sapientov mimo Afriky sa našli v Izraeli v jaskyni Misliya a boli datované azda až na 194-tisíc rokov (Quark 3/2018). Okrem týchto nálezov spojených priamo so sapientmi sa na viacerých miestach Eurázie našli ešte oveľa staršie fosílie, ktoré možno patrili sapientom, ale zatiaľ sa to nedá potvrdiť. Misliya sa nachádza v širšom koridore, kde zo severovýchodu Afriky mohli sapienti prechádzať do Eurázie aj suchou nohou cez Červené more, ktorého hladina kolísala, navyše v ňom boli početné ostrovy, úžiny i suchozemské mosty. Ani Arabský polostrov nepokrývali vždy iba púšte. Boli tam savany, lesy, vodné plochy a rieky. Tak či onak, vekový rekord z Misliye dlho nevydržal.
Spolueurópanstvo
O koniec rekordu sa zaslúžila paleoantropologička Katerina Harvatiová z Eberhard Karls Universität v Tübingene (Nemecko) s jedenástimi kolegami z Nemecka, Grécka, Austrálie a Veľkej Británie. Nanovo analyzovali a pomocou uránovej série datovali dve čiastočné lebky (bez sánky) praľudí z jaskyne Apidima, ktorá sa nachádza v južnom rohu strednej časti gréckeho polostrova Peloponéz. Stav lebiek umožnil so zárukou povedať, že kým lebka Apidima 1 patrila sapientovi, lebka Apidima 2 neandertálcovi. Vedci to oznámili v časopise Nature. Majiteľ Apidima 1, sapient, žil pred najmenej 210-tisíc rokmi. To je o vyše 160-tisíc rokov viac ako druhá najstaršia známa fosília sapienta v Európe! Neandertálec Apidima 2 žil pred asi 170-tisíc rokmi. To, že niektoré jaskynné náleziská obývali praľudia desaťtisíce rokov, nie je výnimočné. Ani to, že sa v osídlení zväčša striedali – ale možno aj dočasne žili spolu – viaceré druhy nášho ľudského rodu Homo. Zaujímavé je však datovanie Apidima 1. Naznačuje, že sapienti a neandertálci v Európe koexistovali podstatne dlhšie ako stotisíc rokov. To má veľký dosah na osud neandertálcov a ich vzťah k nám. Dosiaľ totiž prevládal názor, že populácie oboch týchto druhov sa v Európe stretávali pomerne krátko, nanajvýš 10-tisíc rokov, hoci naša aj ich DNA ukázala, že sa hojne krížili.
Striedanie migračných vĺn?
Na druhej strane je možné, ba pravdepodobnejšie, že sa sapienti a neandertálci nestriedali iba v osídlení tej-ktorej jaskyne, ale celkove v osídlení niektorých oblastí či väčšiny nezaľadneného územia Európy. V južnom Grécku podľa Kateriny Harvatiovej a jej kolegov mohli najprv žiť skorí neandertálci, po nich skorí sapienti, potom neskorí neandertálci, a tých napokon, definitívne, vystriedali sapienti novej mohutnej migračnej vlny z Afriky. V pozadí takého striedania mohla byť premenlivejšia klíma. Na základe anatomických a niektorých genetických znakov sa totiž všeobecne predpokladá, že neandertálci – a z ľudských druhov ešte ázijskí denisovania – boli väčšmi privyknutí na drsnejšiu klímu vrcholných fáz ľadových dôb ako sapienti. Takže keď bolo chladnejšie, žili tam neandertálci, a keď teplejšie, sapienti. Na klimatické striedanie populácií týchto druhov poukazujú osobitne nálezy z jaskýň v Levante (stredomorská oblasť Blízkeho východu), cez ktorú prechádzal hlavný koridor sapientov do Eurázie. Hlavné dôkazy sa našli v jaskyniach v Izraeli.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban