Sapienti migrovali skôr

Pohľad na previs Misliya na hore Karmel. V praveku to bývala rozľahlá jaskyňa, kým sa nezrútil jej strop, foto Mina WeinsteinEvron, University of Haifa.

V Izraeli sa našla fosílna kosť zástupcu druhu človek rozumný (Homo sapiens), skorého anatomicky moderného človeka. Je aspoň o 50-tisíc rokov staršia ako všetky doterajšie nálezy.

Konštatoval to 35-členný medzinárodný tím výskumníkov z deviatich krajín, ktorý viedol Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (Izrael). Najnovšie výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Science. Fosíliu tvorí ľavá polovica hornej čeľuste mladého dospelého jedinca, približne dvadsaťročného. Čeľusť má osem zubov, pričom z jedného zostal len koreň. Prevratnosť štúdie spočíva v dokonalejšom datovaní fosílie a nálezových vrstiev i ostatných nálezov v jaskyni tromi metódami, nezávisle v troch laboratóriách. Ich zhoda na 177-tisíc až 194-tisíc rokov posúva migráciu našich predkov z čierneho kontinentu, skorých anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens (tzv. sapientov), výrazne hlbšie do minulosti.

Táto polovica hornej čeľuste je najstarší známy dôkaz migrácie príslušníka nášho ľudského druhu Homo sapiens mimo Afriky, foto Gerhard Weber, Universität Wien

Zrútená jaskyňa

Fosíliu pôvodne našli v roku 2002 v jaskyni Misliya. V súčasnosti je to už len previs, pretože strop jaskyne, ktorá bola pomerne veľká, sa zrútil ešte v praveku. Nachádza sa v prírodnej rezervácii na biblickom vrchu Karmel, približne 12 kilometrov južne od mesta Haifa v severnom Izraeli. Komplex jaskýň na západných svahoch tohto vrchu je známa paleoantropologická lokalita. Samotná Misliya leží v priemernej nadmorskej výške 90 metrov nad morom. Doterajšie rekordne staré dôkazy migrácie sapientov do Eurázie sa tiež našli v izraelských jaskyniach, najmä v dvoch: Skhúl (leží neďaleko na juh od Misliye) a Qafzev. Pochádzajú spred približne 120-, nanajvýš 130-tisíc rokov. Len o čosi mladšie, na úrovni 110-tisíc rokov, sú fosílie z čínskych paleoantropologických lokalít Tao-sien (Daoxian) a Liou-ťiang (Liujiang), ktoré s veľmi vysokou pravdepodobnosťou tiež patrili sapientom.

Súlad s genetikmi…

Znázornenie polohy Misliye v Izraeli. Vyznačené sú aj africké lokality, kde sa našli najstaršie známe fosílie ľudí nášho druhu Homo sapiens, Džebel Irhúd v Maroku a Omo Kibiš a Herto v Etiópii. Infografika zahŕňa 3D rekonštrukciu čeľuste z Misliye a niekoľko kamenných nástrojov, ktoré sa pri nej našli. Rolf Quam, Binghamton University

Skoršia doba migrácie sapientov do Eurázie poskytuje našim sapientným predkom dlhší čas, keď sa tam mohli stretávať a krížiť s archaickejšími druhmi ľudského rodu Homo. Až do doby pred niekoľkými desaťtisíc rokmi totiž bolo na svete vždy viac ľudských druhov, ak teda pojem ľudský, tak ako mnohí vedci, spájame s rodom Homo, nielen s druhom Homo sapiens. V hlbšej minulosti (pred približne 500- až 400-tisíc rokmi) sa sapienti krížili s neskoršími formami človeka vzpriameného (Homo erectus), ako bol človek predchodca (Homo antecessor). V bližšej minulosti (pred 300-tisíc rokmi a skôr) to bolo predovšetkým s človekom neandertálskym (Homo neanderthalensis), konkrétne v strednej a juhozápadnej Ázii a osobitne v Európe. Tým sa dosahuje aj zhoda s výsledkami rozsiahlych genetických štúdií DNA súčasných a pravekých ľudí. Jednu z najnovších vlani predložili Cosimo Posth a Johannes Krause z Universität Tübingen a Max-Planck-Institut Menschheitsgeschichte v Jene (oboje Nemecko) vo vedeckom časopise Nature Communication. Podľa DNA sapienti migrovali z Afriky už pred vyše 220-tisíc rokmi. Podporujú to aj isté nálezy špecifických kamenných nástrojov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Podľa Science a Nature Communication spracoval
Zdeněk Urban