Žltá je farba slnka a svetla. Preto na väčšinu ľudí pôsobí stimulačne, pozitívne, teplo a živo. Je jednou z troch primárnych farieb, z ktorých vznikajú všetky ostatné farebné odtiene.
Ľudské oko je na žltú farbu mimoriadne citlivé. Preto sa žltá používa na pritiahnutie pozornosti ako signálna farba, a predovšetkým v kombinácii s čiernou ako varovanie na miestach nebezpečenstva. Žltá je farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou 565 až 590 nanometrov. Doplnková farba žltej je fialová. Napríklad Vincent van Gogh využíval kombináciu týchto dvoch farieb, aby dosiahol vo svojich obrazoch maximum kontrastu a harmónie.
Žltú farbu neprehliadneme. Pôsobí optimisticky a dokáže oživiť interiér s malým množstvom prirodzeného slnečného svetla. Žltá podporuje tvorivosť a komunikatívnosť. Stimuluje nervovú aj pohybovú sústavu, imunitný systém a myslenie. Zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje pulz a dýchanie. Dodáva pocit tepla, oslobodzuje od strachu. Nielen v interiéri, ale aj v obliekaní pôsobí žltá farba aktívne a stimulačne. Človek oblečený do žltej farby je neprehliadnuteľný a vždy nápadný. Keď však treba upriamiť pozornosť len na časť oblečenia, žlté doplnky sú veľmi vhodným riešením.
Organické pigmenty
Jesenné lístie v žltých odtieňoch, žlté narcisy, tulipány alebo ruže, zelenina a ovocie ako paprika, žlté rajčiny alebo fazuľka, banány, citróny alebo jablká obsahujú karotenoidy. Karotenoidy sú žlté a červené organické pigmenty nachádzajúce sa v bunke v plastidoch rastlín (chloroplasty a chromoplasty) a v niektorých ďalších fotosyntetizujúcich organizmoch, ako sú riasy, niektoré baktérie a huby. Karotenoidy majú dve kľúčové úlohy: absorbujú svetelnú energiu na použitie v procese fotosyntézy a chránia zelený chlorofyl pred fotopoškodením.
Dve základné skupiny karotenoidov tvoria bezkyslíkaté karotény (červené pigmenty) a kyslíkaté zlúčeniny žltej farby, ktoré sa nazývajú xantofyly. Okrem rastlinných zdrojov sa vyskytujú xantofyly aj v tkanivách zvierat, kam sa dostávajú potravou. Žltý je z tohto dôvodu napríklad vaječný žĺtok, živočíšny tuk alebo koža. Najčastejším xantofylovým pigmentom živočíchov je luteín, ktorí mnohí chovatelia umelo pridávajú do krmiva na prifarbenie mäsa alebo vajec.
Farba tela aj peňazí
Ako farbivo sa žltý pigment objavil v živote človeka prvý raz približne pred 17 300 rokmi. Dôkazy sú v jaskynnom komplexe Lascaux v juhozápadnom Francúzsku, kde objavili žlto sfarbený obraz koňa. Žltý až okrový pigment v tomto prehistorickom jaskynnom umení pochádza z hliny. V starovekom Egypte sa žltá spájala so zlatom, ktoré sa považovalo za nezničiteľné a večné. Egypťania používali vo veľkej miere v maľbách hrobiek žltú okrovú farbu alebo briliantový orpiment, hoci ten bol vyrobený z arzénu a bol veľmi toxický. Napríklad v hrobke kráľa Tutanchamóna sa našla malá škatuľka so žltým pigmentom na oči. Mužom farbili tváre vždy na hnedo, ženám na žlto až zlato. Antickí Rimania používali na svojich obrazoch žltú farbu na znázornenie zlatej farby, ale aj ľudského tela. Žltá farba sa nachádza často na nástenných maľbách v Pompejach.
V období renesancie sa tí, ktorí sa odklonili od kresťanstva, označovali žltou farbou. V Španielsku v 16. storočí boli tí, ktorí sa odmietli vzdať svojich názorov, obvinení z kacírstva a nútení prísť pred španielsku inkvizíciu oblečení do žltej. Žltá farba sa historicky spája s peniazmi a financiami, a aj preto sa v rukách svätého Mikuláša objavujú zlaté vrecká a žltá je aj na erbe rodu Mediciovcov, slávnej talianskej dynastie bankárov a veriteľov z 15. storočia.
RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC-VÚRV v Piešťanoch
FPV UCM v Trnave
Foto Pixabay