Viete, čo možno objavovať v pohorí Cerová vrchovina a na čom postavili Fiľakovský hrad či hrad Šomoška? Hovoria vám niečo pojmy maar, nek a Kostná dolina?
V devätnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geolokality v širšom okolí Banskej Bystrice, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
Sopečné naj…
Pohorie Cerová vrchovina ukrýva množstvo unikátnych kamenných útvarov, ktoré rozprávajú príbehy o vulkanizme v období pred 400-tisíc až 5 miliónmi rokov. V ich podloží sú morské štrky, piesky, pieskovce, ílovce a prachovce mladších treťohôr a pleistocénne riečne usadeniny. Pri tektonickom zdvihu územia koncom terciéru prenikala zlomami na zemský povrch magma. Jej utuhnutím tesne pod povrchom vznikli bochníkovité andezitové telesá – lakolity, v súčasnosti najvyššie vrchy pohoria – Karanč (725 m n. m.) a Šiator (660 m n. m.).
Výplne prívodných kanálov vyhasnutých sopiek tvoria izolované morfologicky výrazné vyvýšeniny. Sú to neky, valcovité telesá z bazaltu s eliptickým až kruhovitým prierezom a diatrémy vyplnené sopečnými brekciami. Na niektorých sú zvyšky stredovekých hradov. Hrad Šomoška stojí na neku prechádzajúceho do krátkeho lávového prúdu s päť- až šesťbokou stĺpovou odlučnosťou bazaltu. Unikátny 9-metrový Kamenný vodopád odkryli v 14. storočí pri ťažbe kameňa na výstavbu hradu.
Fiľakovský hrad
Cerová vrchovina (Fiľakovská brázda)
Fiľakovský hrad je dominantou mesta Fiľakovo. Stojí však na inej forme georeliéfu ako hrad Šomoška. Pôvodne kráľovský hrad, o ktorom je prvá zmienka z roku 1242, vlastnili rodiny Čákovcov, Bubekovcov, Perényiovcov, Koháryovcov a Coburgovcov. V roku 1451 ho dobyl Ján Jiskra z Brandýsa, v roku 1554 ho obsadili Turci. Do roku 1593 bol sídlom fiľakovského sandžaku, odkiaľ Turci spravovali časť južného Slovenska. V ruinách je od roku 1682, kedy vyhorel.
V Bebekovej veži je stála historická a prírodovedná expozícia. Hradný vrch je súčasťou Novohrad-Nógrád globálneho geoparku UNESCO, ktorý je od roku 2010 prvým medzinárodným geoparkom na svete. Areálom vedie Náučný chodník Fiľakovský hradný vrch s geologickým, historickým, botanickým a krajinárskym zameraním. Hrad postavili na zvyšku maarovej sopky.
Čo je maar
Maar je menšia výbušná sopka. Vznikol pri sopečnej explózii, keď došlo ku kontaktu bázickej lávy s okolitými sedimentmi nasýtenými vodou. Má tvar plytkej lievikovitej alebo misovitej depresie s dnom pod úrovňou zemského povrchu, okolo ktorej je nízky tufový val. Nahromadením vody v kráteri vzniklo jazero. V Cerovej vrchovine sa zachovali časti niekoľkých maarov, napríklad fiľakovský maar, hajnáčsky maar a hodejovský maar.
Fiľakovský hrad postavili na erodovanom okraji valu z lapilových tufov. Tvoria ich sopečné úlomky rôzneho tvaru a veľkosti od 2 do 64 mm. Ojedinelé sú sopečné bomby koncentrickej stavby a zvyšky starších spálených sedimentov s limonitovou kôrou. Na stene bývalého krátera pod hradnou ruinou sú odkryté zlomy a sklzové javy. Poukazujú na seizmický nepokoj v čase sopečnej činnosti. Fiľakovský maar má 500- až 600-tisíc rokov.
Celý článok nájdete v časopise Quark 7/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa