Chémia patrí k základným vedným disciplínam, ktoré pomáhajú poznávať živý aj neživý svet okolo nás. O jednom z najdôležitejších odvetví – o analytickej chémii, jej vzniku a využití jednotlivých metód – sme sa rozprávali s RNDr. Andreou Lančaričovou, PhD., z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v… pokračuj
Desaťročia štúdií dokázali, že kryštálová štruktúra uhlíka má významný vplyv na vlastnosti materiálu. Okrem grafitu a diamantu vedci predpovedali niekoľko nových štruktúr uhlíka, ktoré by sa dali nájsť pri tlaku nad 1 000 gigapascalov (GPa). Tieto tlaky, približne 2,5-násobok tlaku v jadre Zeme, sú relevantné… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
Ak položíte otázku Prečo je ľad klzký?, mnohí z oslovených budú zaskočení. Je to dosť častá reakcia na otázky týkajúce sa samozrejmých vecí. Pripojte k nej ďalšiu Prečo sa nemožno kĺzať na asfaltovom chodníku? A prvá otázka začína mať zmysel. Prvé, čo by nám mohlo… pokračuj
Možno povedať, že takmer akékoľvek jedlo dostane pre konkrétneho stravníka správnu chuť či príchuť až po pridaní vhodných dochucovadiel. Môže ísť o tie najbežnejšie dochucovadlá, akými sú napríklad soľ, korenie či mletá paprika, ale aj o olivy, oleje, ocot či rôzne sladidlá. O dochucovadlách má… pokračuj
Nobelova cena je ocenenie udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Mená laureátov sa zverejňujú na začiatku októbra a 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera v Štokholme. Nobelova cena za… pokračuj
Biela farba sa v decembri mnohým ľuďom spája so snehom a s Vianocami. Málokto však vie, že vo svete chémie sa za ňou veľmi často skrýva oxid titaničitý, jedna z miliónov chemických látok. Stojí vôbec za to zaoberať sa ňou? Čím je taká zvláštna? Predsa… pokračuj
Náhodné objavy sprevádzajú vedu od jej počiatkov. Najnovšie sa medzi ne zaradil aj objav baktérií, ktoré sa živia mangánom a používajú kov ako zdroj energie. Profesor environmentálnej mikrobiológie Caltechu Jared Leadbetter našiel baktérie náhodne po vykonaní nesúvisiacich experimentov. Znečistenú sklenú nádobu napustil vodou z vodovodu… pokračuj
Pod označením aerogél sa skrýva priehľadná tuhá látka tvorená sieťou tuhých častíc s rovnomerne rozloženými pórmi vyplnenými plynom. Aerogél je z fyzikálneho hľadiska veľmi zaujímavý materiál vyznačujúci sa mimoriadne malou hustotou a veľmi nízkou tepelnou vodivosťou. Najbežnejší druh aerogélu na báze oxidu kremičitého obsahuje 99,98… pokračuj
Poviete si, čo to už môže byť za vedu okolo ľadu. No voda nie je iba taká jednoduchá zlúčenina. Rozdiely medzi skupenstvami (fázami) sú univerzálne, nemusí ísť iba o vodu. Molekuly takmer všetkých látok majú veľkosť desatín nanometra. Tri skupenstvá Pri dostatočne vysokých teplotách sa… pokračuj
