Niektoré atómové jadrá majú tenkú kožu – sú obklopené len tenkou škrupinkou tvorenou z neutrónov. Fyzici teraz vedia, aká hrubá je neutrónová koža pri jednom špecifickom type jadra. Koža olova-208 – druhu olova so 126 neutrónmi spolu s 82 protónmi – je hrubá zhruba 0,28 bilióntin… pokračuj
Pozorovania zo špeciálneho lietadla prenasledujúceho búrky ukazujú, že blýskanie dokáže vytvoriť veľké množstvo chemikálií čistiacich vzduch. V článku v magazíne Science výskumníci uviedli, že tieto látky pomáhajú čistiť vzduch reakciou s kontaminantmi ako metán. Pri tomto procese vytvárajú molekuly, ktoré sú rozpustnejšie vo vode alebo lepkavejšie, čo umožňuje… pokračuj
Nariadenie Európskej únie REACH na zlepšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu spôsobiť chemikálie, sa týka aj výbušnín, keďže sú to tiež chemické látky a zmesi. Oblasť výbušnín, t. j. trhavín, strelivín, traskavín a pyrotechnických zloží preto tiež prechádza zásadnými zmenami… pokračuj
Hráte tenis? Nie? Antuku aj tak zrejme poznáte. Je to pekná červenohnedá jemná drvina. Viete, za čo vďačí tomuto sfarbeniu a prečo je to náš najstarší a doteraz najobľúbenejší materiál na stavbu tenisových kurtov? A prečo vlastne tenis nemožno hrať na piesku, no na antuke… pokračuj
Musíte byť dobre podkutí v chémii na to, aby ste sa nepozastavili nad tvrdením, že ľad je minerál. Je to skutočne tak, aj keď v mineralogických príručkách sa o ľade nedozviete buď nič, alebo len veľmi málo. Najjednoduchšia definícia spomenutého minerálu – teda ľadu –… pokračuj
Chémia patrí k základným vedným disciplínam, ktoré pomáhajú poznávať živý aj neživý svet okolo nás. O jednom z najdôležitejších odvetví – o analytickej chémii, jej vzniku a využití jednotlivých metód – sme sa rozprávali s RNDr. Andreou Lančaričovou, PhD., z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v… pokračuj
Desaťročia štúdií dokázali, že kryštálová štruktúra uhlíka má významný vplyv na vlastnosti materiálu. Okrem grafitu a diamantu vedci predpovedali niekoľko nových štruktúr uhlíka, ktoré by sa dali nájsť pri tlaku nad 1 000 gigapascalov (GPa). Tieto tlaky, približne 2,5-násobok tlaku v jadre Zeme, sú relevantné… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
Ak položíte otázku Prečo je ľad klzký?, mnohí z oslovených budú zaskočení. Je to dosť častá reakcia na otázky týkajúce sa samozrejmých vecí. Pripojte k nej ďalšiu Prečo sa nemožno kĺzať na asfaltovom chodníku? A prvá otázka začína mať zmysel. Prvé, čo by nám mohlo… pokračuj
Možno povedať, že takmer akékoľvek jedlo dostane pre konkrétneho stravníka správnu chuť či príchuť až po pridaní vhodných dochucovadiel. Môže ísť o tie najbežnejšie dochucovadlá, akými sú napríklad soľ, korenie či mletá paprika, ale aj o olivy, oleje, ocot či rôzne sladidlá. O dochucovadlách má… pokračuj
