Astrobiológia a susedné planéty

Horniny na Marse obsahujú organické látky, hoci nie je známe, či sú biologického pôvodu. Život na Venuši sa však javí ako nepravdepodobný. Venuša je peklo s drvivým tlakom, Mars Arktída s extrémnym podtlakom. Na povrchu oboch planét nepretrvá kvapalná voda, nevyhnutná pre pozemský typ života. Na Venuši… pokračuj

Oheň a smiech v hlbinách času

Nové dôkazy potvrdili, že praľudia využívali oheň dávnejšie. A smiech, ktorý máme spoločný s ľudoopmi, zrejme viedol k našej schopnosti jazyka a reči. S ohňom sa nevyhnutne stretávali už dávni predchodcovia druhu Homo sapiens (sapienti), tvoriaceho dnes ľudstvo. Či už išlo o príslušníkov ľudského rodu Homo, ktorý vznikol… pokračuj

Ovocná muška a obezita

Čo majú spoločné človek a ovocná muška? Na prvý pohľad takmer nič. Delí nás viac ako 600 miliónov rokov evolúcie a rozdiel vo veľkosti je priam priepastný. Človek váži desiatky kilogramov, ovocná muška len niekoľko miligramov. Napriek tomu vedci po celom svete využívajú tento drobný… pokračuj

Človek prepisuje správanie sa zvierat

Človek mení planétu bezprecedentným tempom. Nemení len mapy výskytu živočíšnych druhov, ale zasahuje aj do najpružnejšej zložky ich života – ich správania. Ako moderný svet formuje správanie sa živočíchov a prečo sa vytráca jeho pôvodná pestrosť? Pod stratou biodiverzity si väčšina z nás predstaví miznutie druhov… pokračuj

Imunita, neurodivergencia, poruchy

Až šesť rozličných psychických a neurologických porúch – porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD), poruchy autistického spektra (PAS), bipolárna porucha, depresia, schizofrénia a poruchy spánku – má vo svojom pozadí tri gény: MAD1L1, MRPL2 a HLA-DRB1, ktoré sú spojené aj s imunitnou dysreguláciou. Identifikované gény boli výrazne obohatené o dráhy… pokračuj

Od herbárov k inváznym rastlinám: Botanika v Prírodovednom múzeu SNM

Fotosyntézou rastliny premieňajú slnečné žiarenie, vodu a oxid uhličitý na organické látky, čím zabezpečujú existenciu väčšiny života na Zemi. Vyrábajú kyslík, poskytujú potravu, tvoria základ väčšiny ekosystémov, predstavujú zdroj dreva, papiera, liečiv či energie. Rastú v rozmanitých prostrediach od tropických lesov až po púšte a významne… pokračuj

Krajina motýlieho kráľa

Biele Karpaty sú doslova rajom rôznych druhov pestrofarebných motýľov. Možno ich tu pozorovať od jari až do jesene, pričom najviac ich býva počas letných mesiacov. Biele Karpaty sú pomerne rozsiahle pohorie vonkajších Západných Karpát na pomedzí Slovenska a Česka. V severovýchodnej časti pohoria výrazne vyčnievajú z okolitého reliéfu Vršatské… pokračuj

Nejasná budúcnosť: Znižovanie emisií a adaptácia ako výzvy pre spoločnosť

Zmena klímy čoraz viac ovplyvňuje prírodné ekosystémy, ekonomiku aj každodenný život ľudí. Jej dôsledky si vyžadujú nielen nové vedecké poznatky, ale aj účinné verejné politiky a schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. Extrémne horúce leto v roku 2026 potvrdzuje dlhodobé trendy. Postupná zmena podnebia je dokázaná detailnými… pokračuj

Putujúca staroegyptská múmia

V zbierkach Prírodovedného múzea SNM sa nachádza unikátna staroegyptská múmia muža vo veku približne 25 až 35 rokov z lokality Deir el-Medina pri Luxore. Meral asi 172 cm a bol pochovaný v pohrebisku kráľovských robotníkov a staviteľov pyramíd z obdobia 18. až 20. dynastie (16. – 11.… pokračuj

Gigantický škorpión z devónu

Nové analýzy fosílnych zvyškov druhu Praearcturus gigas naznačujú, že išlo o najväčšieho známeho škorpióna, ktorý mohol merať približne meter. Žil pred 415 miliónmi rokov, teda v prvohorách, v období, keď sa suchozemské ekosystémy ešte len formovali. Fosílie tohto živočícha boli známe už dlho – ich… pokračuj