Rastliny v strese pozastavia svoj rast a obnovia ho, keď sa podmienky zlepšia, uvádzajú vedci z kanadskej Univerzity Britskej Kolumbie (UBC). Výskumníci určili gény zodpovedné za zotavenie sa z environmentálneho stresu spôsobeného zimnými mrazmi alebo preťažením soľou pri zaplavovaní pobrežných polí. Táto práca by mohla pomôcť vytvoriť… pokračuj
Vedci analyzovali DNA najstarších neandertálcov severne od Karpát a podporili názor, že za ich vymiznutím v Európe boli malá početnosť a slabá prepojenosť ich populácií. Aké je postavenie človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis, neandertálec) v ľudskom rode Homo? A najmä aký má vzťah k nášmu biologickému druhu, človeku rozumnému… pokračuj
Farmári čelia mnohým komplikovaným výzvam, medzi ktoré patria klimatické zmeny, choroby rastlín a buriny. Spomedzi týchto hrozieb predstavujú parazitické rastliny vážny problém pri pestovaní plodín. Tieto zvláštne organizmy sa pripájajú na iné, nešťastné, rastliny a kradnú im vodu a živiny, takže na poľnohospodárskych poliach prebieha pod povrchom… pokračuj
Lichenológ v múzeu sa venuje najmä zberu a štúdiu lišajníkov. Tie patria k nenápadným, prekvapujúco odolným a užitočným druhom, ktoré stoja dokonca aj za vznikom nových minerálov. Lišajníky sú organizmy, ktoré vznikli spojením viacerých odlišných organizmov – mikroskopických húb, rias alebo siníc a zrejme aj druhovo… pokračuj
Mechanizmy, ktoré sa objavili v rastlinnej ríši počas evolúcie krytosemenných rastlín, umožňujú vývin embrya bez oplodnenia. Výsledkom je klon, ktorý kopíruje genotyp materskej rastliny. Apomixia je nepohlavné rozmnožovanie semenami, teda také rozmnožovanie, ktorému nepredchádza splynutie pohlavných buniek. Semeno je reprodukčný útvar semenných rastlín obsahujúci zárodok… pokračuj
Vedci v južnej Afrike identifikovali vo fosílii spred 250 miliónov rokov vajce obsahujúce embryo bylinožravého predka cicavcov s názvom Lystrosaurus. Objav rieši dlhotrvajúcu neistotu: predkovia cicavcov kládli vajíčka. Masové vymieranie na konci permu asi pred 252 miliónmi rokov zničilo väčšinu života na planéte. V extrémnych horúčavách a dlhotrvajúcich… pokračuj
Roboty približne 50× menšie ako priemer ľudského vlasu otvárajú fascinujúce možnosti: približujú nás k priamej interakcii s mikroskopickým svetom. Tím výskumníkov z nemeckej Univerzity vo Würzburgu pod vedením fyzika Berta Hechta demonštroval, ako je možné takéto mikroskopické roboty používať na zber a premiestňovanie baktérií. Zariadenia… pokračuj
Keď som sa ubytoval v hoteli v Krpáčove, rekreačnej oblasti na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, upozornili ma, že voda vo vodovodných kohútikoch nie je pitná. Veľa ľudí možno netuší, prečo je to tak, ale dôvod tohto opatrenia je vážny. O tomto probléme, ktorý vôbec… pokračuj
Súčasný výskum ochorení pracuje s čoraz väčším množstvom biologických a medicínskych údajov. Ich analýza pomáha lepšie porozumieť tomu, čo sa pri ochoreniach deje v ľudskom tele, a zároveň umožňuje odhadovať riziko ich vzniku, čo je dôležité pre včasnú diagnostiku. Výskum sa však netýka len chorôb… pokračuj
V expozícii Príbeh života na Zemi na 2. poschodí Prírodovedného múzea SNM v Bratislave môžete vidieť simuláciu interiéru jaskyne s kostrovými nálezmi medveďa jaskynného, jeho zuby, ako aj kosti ďalších štvrtohorných mäsožravcov typických pre Slovensko. Medvede jaskynné (Ursus spelaeus) žili v pleistocéne. Objavili sa asi pred… pokračuj
