Teplotné rozdiely

Tekutý dusík predstavený v predchádzajúcom čísle Quarku má široké využitie. V biológii sa používa na uchovávanie biologických vzoriek, v medicíne na odstránenie kožných lézií a bradavíc pomocou kryochirurgie, vo fyzike pri experimentoch so supravodivými materiálmi, v priemysle na rýchle zmrazenie potravín a v gastronómii na… pokračuj

Pochopíme vznik vesmíru?

No čo sa presne dialo tam, to už nevieme. To je typická a správna odpoveď na otázku, ako vznikol vesmír. Keby som si mal tipnúť, ktorý fyzikálne zaujímavý jav sa nám nikdy nepodarí pochopiť, bol by to práve vznik vesmíru. Nie je to však také… pokračuj

Tekutý chlad

Tekutý dusík je dusík v kvapalnom stave. Má teplotu varu približne –196 °C pri atmosférickom tlaku, je bezfarebný, bez chuti a zápachu aj netoxický. Pri kontakte s pokožkou môže spôsobiť omrzliny a vážne zranenia, napriek tomu fascinuje každého, kto sa s ním stretol, a dá… pokračuj

Grafén v mesačnom piesku

Čínska sonda Čchang-e 5, určená na získanie materiálu z mesačného povrchu a jeho dopravu späť na Zem, priviezla v roku 2020 aj vzorky grafénu. Pod názvom grafén sa skrýva jeden z najzaujímavejších materiálov. Označuje sa ním jednoatómová vrstva uhlíka, ktorú vytvárajú atómy usporiadané do pravidelných… pokračuj

Nie je nič ako nič

Vo vesmíre, vysoko nad hlavami, nie je nič, je tam vákuum. Keď sa niekoho opýtate, čo je za hranicou vesmíru, povie vám, že tam tiež nič nie je. Tieto dve nič sú rozdielne. To prvé, nad našimi hlavami, v skutočnosti ani nie je naozajstné nič.… pokračuj

O knižniciach a vesmíroch

V júlovom čísle Quarku sme písali o Babylonskej knižnici argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa obsahujúcej všetky možné knihy. Ide o natoľko zaujímavý koncept, že sa pri ňom oplatí zostať dlhšie. V Babylonskej knižnici sú knihy obsahujúce všetky postupnosti znakov ako písmená, medzery a interpunkčné znamienka.… pokračuj

Vidieť elektróny v pohybe

Výskumníci vyvinuli laserový mikroskop, ktorý vytvára snímky s attosekundovou rýchlosťou (1 s = 1018 as). Fyzik Mohammed Hassan z Arizonskej univerzity v Tuscone a jeho kolegovia touto technikou dokážu zachytiť pohyb elektrónov v molekule s oveľa väčšou presnosťou, než bolo doteraz možné. Attomikroskop je upravený… pokračuj

Osedlané vlny

Surfovanie sa po prvýkrát predstavilo ako jeden z tzv. nepovinných športov na letných olympijských hrách len celkom nedávno, v roku 2020 v Tokiu. Medzi povinné súťažné disciplíny má byť zaradené až v roku 2028. Nie je to však nový šport. Brázdenie vĺn na doske bude… pokračuj

Majonéza na ilustráciu fúzie

Majonéza je prekvapivo vhodná na fyzikálne experimenty. Ak ňou jemne zatrasieme, elasticky sa vráti do pôvodného tvaru. Keď ňou pohneme silno, stane sa plastickou a natrvalo zmení tvar alebo sa rozpadne. Podobný prechod z elastického na plastický stav nastáva aj pri experimentoch, v ktorých sa… pokračuj

Pomalšia rotácia Zeme

Doba jedného otočenia Zeme okolo svojej osi sa vplyvom mnohých faktorov, okrem iného aj globálnych klimatických zmien, postupne mení. To, že naša zemeguľa rotuje okolo svojej osi a spôsobuje striedanie dňa a noci, vedia už žiaci základných škôl. Zbežné pozorovania – laické i odborné –… pokračuj