Posledný náhrdelník neandertálcov

V Španielsku našli dosiaľ najmladšie známe stopy po výrobe ozdôb z pazúrov orla, typických pre neandertálcov. Azda to môže byť definitívny dôkaz, že aj oni mysleli symbolicky. Neandertálci, ľudia z druhu Homo neanderthalensis, boli v Európe a celkove v Eurázii dávno pred nami sapientmi, ľuďmi… pokračuj

Zemetrasenia na Slovensku

Hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, Slovensko patrí medzi krajiny s miernou seizmicitou, čo znamená, že v budúcnosti možno očakávať na našom území zemetrasenia dostatočne veľké na to, aby poškodili niektoré budovy, alebo spôsobili straty na ľudských životoch. Naša krajina je síce… pokračuj

Hľa, človek!

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V dvanástej časti Kroniky života zavŕšime našu cestu časom v kvartéri, období striedania ľadových dôb a nástupu človeka. Obdobie kvartéru sa niekedy označuje ako štvrtohory a nasleduje po prvohorách (paleozoikum), druhohorách (mezozoikum)… pokračuj

Americkí lovci mamutov

Pri prieskume dvoch veľkých jám pri mexickom meste Tultepec našli paleontológovia stovky mamutích kostí. Vedci z mexického Národného ústavu pre antropológiu a históriu (INAH) sú presvedčení, že jamy vykopali najstarší obyvatelia Ameriky pred takmer 15-tisíc rokmi, pričom jamy mali slúžiť na lov obrovských zvierat. Dôkazom… pokračuj

Altajská paleokráska

Vedci prišli s novou metódou genetickej rekonštrukcie podoby. Môže poslúžiť aj kriminalistom. My, Homo sapiens, sapienti, sme v súčasnosti jediný ľudský druh na Zemi. V posledných miliónoch rokov je to však výnimočné, lebo od vzniku ľudského rodu Homo pred 2,5 až 3 miliónmi rokov, pravdepodobne… pokračuj

Svet včerajška

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V jedenástom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do neogénu, obdobia, ktoré ešte trvá. Charakterizujú ho nástup ochladenia, ústup lesov a rozširovanie trávnatých ekosystémov. Kenozoická éra sa začala po veľkom… pokračuj

Železný drak

Pterosaury boli prvé lietajúce stavovce. Niektoré s rozpätím krídel väčším ako 9 metrov a výškou porovnateľnou so súčasnou žirafou boli najväčšie lietajúce živočíchy všetkých čias. Od neskorého triasu až po koniec kriedy sa rozšírili na všetky kontinenty, ale kvôli krehkosti ich skeletu sa fosílny nález… pokračuj

Tvárou v tvár predčloveku

Objav takmer štvormiliónročnej zachovanej lebky umožnil zrekonštruovať podobu predka slávnej ženy australopiteka Lucy a odvodene aj nášho ľudského rodu. Novšie výskumy posunuli vznik nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti) už za hranicu 300-tisíc rokov. Nálezy fosílií, najmä kamenných nástrojov, pravdepodobne spôsobia podobný posun aj… pokračuj

Sladká v slanej

Tím morských geológov našiel dôkazy o prietoku podzemnej vody zrážkového pôvodu (meteorická voda) v hĺbke 800 m pod hladinou mora v blízkosti súostrovia Lofoty pri severnom Nórsku. Na prietok upozornili miestni rybári, ktorí si dokonca z tejto vody uvarili kávu. Bolo to v Nordbreigrunnene, pár… pokračuj

Tajomstvo Filištíncov

Genetická analýza kostí dávnych obyvateľov filištínskeho mesta potvrdila európsky pôvod záhadného etnika Filištíncov, po ktorom sa volá Palestína. Vyplynulo to z prvého rozsiahlejšieho výskumu tohto typu, ktorý sa zameral na vzorku kostrových pozostatkov ľudí pochovaných pred 3 600 až 2 800 rokmi v Aškalone. Toto… pokračuj