Praveké operácie lebky

Muž s dierou v čele, ktorý bol pochovaný na území súčasnej Alabamy približne pred 3 000 až 5 000 rokmi, predstavuje najstarší známy prípad operácie lebky v Severnej Amerike. Bioarcheologička Diana Simpsonová z Nevadskej univerzity v Las Vegas uviedla, že poškodenia okolo oválneho otvoru v… pokračuj

Pohľad cez priepasť času

V slávnom Zemanovom filme Cesta do praveku chýbal hlavným predstaviteľom život v holých kostiach a kameňoch v múzeu a radšej by stratený svet a dávnych obyvateľov našej planéty videli tak, ako vyzerali, keď ešte žili. My sa k tomu môžeme v súčasnosti aspoň trochu priblížiť… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Čaro slepých uličiek

Koľko neúspešných nápadov pripadá na jeden prevratný vynález? Takúto štatistiku pravdepodobne nikto nezostaví. Pomer však tušíme všetci: neexistuje oblasť techniky, ktorej vývoj by bol len zoznamom triumfov. Ani doprava nie je výnimkou. Do slepých uličiek vedú rôzne cesty. Nápady, ktoré sa nedajú uskutočniť, alebo sa… pokračuj

Pračlovek na ceste z Afriky

Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj

Na koni po koľajach

Budúce centrá Česka a Slovenska nespájala len kultúrna či jazyková príbuznosť. Prvá konská železnica na európskom kontinente viedla z Prahy do Lánov. Prvá konská železnica v Uhorsku viedla z Bratislavy do Trnavy. Pozostatky našej prvej koňky, ako bola nazývaná, možno nájsť doteraz v niektorých budovách,… pokračuj

Obľúbené cereálie

Podľa novej štúdie ľudia žijúci pozdĺž Dunaja v juhovýchodnej Európe pred približne 11 500 rokmi nikdy nezasadili žiadnu plodinu, ale napriek tomu položili základy pre rozvoj poľnohospodárstva v tomto regióne približne o 3 000 rokov neskôr. Archeologička Emanuela Cristianiová z rímskej univerzity Sapienza a jej… pokračuj

Veže v krajine

Hodnota vodojemov nemusí súvisieť s ich vekom. Sú to totiž pamiatky, ktoré sú, azda s výnimkou železničných vodojemov a rezervoárov vody stredovekých hradov, od svojho postavenia stále funkčné, pravidelne udržiavané a obnovované. Hoci určite nie všetky vodojemy vidno nad zemou, veže, ktoré vidno, dotvárajú reliéf… pokračuj

Mayov nezničilo sucho

Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj

Od legiend k faktom

Analýza sedimentov z jazerného dna preukázala osídlenie Faerských ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500 nášho letopočtu, stáročia pred nórskymi Vikingmi. Faerské ostrovy, autonómny región Dánska, ležia približne v strede medzi Nórskom, Islandom a Britskými ostrovmi. Ich názov sa prekladá ako… pokračuj